Albánsko – na návšteve v krajine orlov

Albánsko rozkladajúce sa na juhozápade Balkánskeho polostrova, bolo takmer vždy najchudobnejšou krajinou európskeho kontinentu. Turisti sa sem nikdy nehrnuli, pritom ide o krajinu plnú nezabudnuteľných scenérií, prírodných a kultúrnych pokladov. V posledných rokoch sa však situácia začala meniť a tento očarujúci štát sa pomaly otvára svetu.

Albánsko je hornatou balkánskou krajinou ležiacou na pobreží Jadranského a Iónskeho mora. Zaberá plochu 28 748 km2 a susednými štátmi sú Macedónsko, Čierna Hora, Kosovo a Grécko. Územie Albánska bolo po dlhé stáročia, presnejšie od roku 167 pred Kristom až do roku 1912, pod cudzou nadvládou. Nachádzali sa na ňom grécke kolónie, neskôr spadalo pod Byzantskú ríšu, až sa nakoniec dostalo do područia Osmanskej ríše. Turkom sa v rokoch 1443 až 1468 úspešne postavil národný hrdina Skanderbeg, ktorému sa podarilo zjednotiť albánske kmene. V roku 1912 bola v Albánsku vyhlásená nezávislosť a o tridsať rokov neskôr vznikla ľudová republika Albánsko.

Po druhej svetovej vojne

…sa k moci dostala komunistická strana na čele s Enverom Hodžom, ktorý spôsobil, že sa krajina v rokoch 1946 až 1985 dostala do absolútnej izolácie od okolitého sveta. Za jeho stalinistického režimu boli v krajine postavené státisíce bunkrov, ktoré ho mali ochrániť pred nepriateľmi zvonku. Po Hodžovej smrti v roku 1985 došlo k úplnému zrúteniu štátneho systému. Až koncom 80. rokov minulého storočia sa Albánsko začalo postupne spamätávať z dlhoročného útlmu. Ani v nasledujúcich rokoch však nebol v krajine pokoj, sužovali ju občianske nepokoje, ktoré mnohokrát hraničili až s anarchiou. O bezpečnosť v krajine sa starali jednotky NATO. V rámci vyspelej Európy ide dnes stále o rozvojovú krajinu s prevahou moslimského obyvateľstva, ktoré mnohokrát žije na hranici chudoby alebo má veľmi nízku životnú úroveň.

Len pre odvážnych

Práve chudoba, zlá bezpečnostná situácia a izolovanosť spôsobila, že do Albánska jazdili naozaj len odvážlivci. Za posledných 10 rokov sa bezpečnostná situácia výrazne zlepšila a v súčasnosti je na európskej úrovni, preto niektoré cestovné kancelárie už podnikajú zájazdy do tejto bohom zabudnutej krajiny. Veľké mestá, hlavné trasy aj turisticky navštevované oblasti sú bezpečné – aj v noci. Napriek tomu je dobré na určitých miestach dbať na zvýšenú opatrnosť, najmä ak ide o pohyb v blízkosti kosovsko-albánskej hranice. Počas konfliktu v rokoch 1998 až 1999 došlo k zamínovaniu oblasti a mnoho mín nebolo do dnešnej doby odstránených. Odporúča sa preto zúčastniť sa organizovaných zájazdov a nevydávať sa do krajiny na vlastnú päsť, najmä do odľahlých oblastí. Ak tak napriek tomu urobíte, vždy o plánovanej trase a časovom harmonograme informujte konzulárny úsek Veľvyslanectvo SR v Tirane.

Albánsko je oblasť seizmicky pomerne aktívna, jedno z veľkých zemetrasení zasiahlo krajinu v roku 1979. Podnebie je suché, s malým výskytom zrážok a teploty v letnom období dosahujú až na 40 stupňov Celzia. Z hľadiska cestovného ruchu je Albánsko zatiaľ minimálne dotknutou destináciou, ktorá má však rozhodne čo ponúknuť. Predovšetkým dobrodružne založení návštevníci sú očarení krásou tunajších hôr, pobrežím, ale aj početnými historickými mestami, v ktorých sa bez problémov snúbi islam s pravoslávnym aj katolíckym kresťanstvom. V mestách sa takmer na každom kroku tyčia mešity, minarety, pravoslávne monastiery a ničím výnimočným nie sú ani pozostatky rímskych stavieb. Turistický potenciál “krajiny orlov”, ako sa Albánsku tiež hovorí, je bezpochyby vysoký a krajina je v tomto ohľade veľmi perspektívna.

Albánsko je hornatý štát, najmä na severe, východe i juhu krajiny nájdeme divoké a rozoklané pohoria. Celá tretina územia leží vo výške nad 1000 metrov nad morom. Najvýznamnejším pohorím sú Albánske Alpy patriace do Dinárskej sústavy, kde sa nachádza pohorie Prokletije a masív Korab s rovnomenným vrcholom vysokým 2764 metrov nad morom, ktorý je najvyššou horou celého Albánska. Na juhu sa dvíha pohorie Pindos. Hory obrastajú bohatou vegetáciou, takmer tretina územia je zalesnená. Úzky pás nížin sa tiahne iba pozdĺž cca 500 kilometrov dlhého pobrežia Jadranského a Iónskeho mora. Môžete tu objaviť odľahlé a turistami doposiaľ neobjavené panenské pláže. Mnohé z albánskych pláží boli vo veľmi zlom stave, Albánsko sa však snaží zlepšiť ich kvalitu, aby boli pre turistov príťažlivé. Pozdĺž pobrežia je tiež snaha vytvoriť vhodné turistické základne a zaistiť tak lepšie podmienky pre pobyt a využívanie voľného času návštevníkov. Medzi najvýznamnejšie turistické strediská patrí okolie Drače a riviéra tiahnuca sa medzi Vlorou a Sarandou. Pomaly vznikajú nové ubytovacie kapacity, ktoré už ponúka požadovanú vybavenosť.

POZRITE SI EXKLUZÍVNE ALBÁNSKE RECEPTY

Vďaka svojej polohe aj panenskej prírode, víta Albánsko každoročne čoraz väčší počet turistov zo zahraničia. Pobyt v Albánsku poteší najmä tých, ktorí túžia po dobrodružnej dovolenke v krásnej a nedotknutej prírode. 

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. Accept Read More

Don`t copy text!