Egypt – Najobľúbenejšie lokality / 4. časťNa prečítanie: 38 min.

Celkom: 1,384 , Dnes: 1 zobrazení

Pre štvrtý diel seriálu o najobľúbenejších lokalitách v Egypte sme vybrali Káhiru. Káhira, živé hlavné mesto Egypta a zároveň najľudnatejšie mesto afrického kontinentu, nepochybne poskytuje mnoho zaujímavostí k videniu.

Čo nájdete v jednotlivých častiach seriálu:

1. časť seriálu

2. časť seriálu

3. časť seriálu

4. časť seriálu

5. časť seriálu

6. časť seriálu

7. časť seriálu

  • Sharm El Sheikh
    • Hadaba
    • Naama Bay
    • Nabq Bay
    • Potápanie v Sharmu
    • Ras Nasrani
    • Ras Om El Sid
    • Sharks Bay
    • Sharm El Maya

8. záverečná časť seriálu

  • Soma Bay
  • Taba
  • Údolie kráľovien
  • Údolie kráľov

Káhira

Káhira je nielen hlavným mestom Egypta, ale aj kultúrnym centrom arabského sveta a so svojimi 14 miliónmi obyvateľov tiež najľudnatejším mestom celého afrického kontinentu. Na rozlohe 450 kilometrov štvorcových sa tu sústreďuje kultúra a politika dnešnej Arábie. Káhira má však dve tváre – na jednej strane je hlučná, uponáhľaná, prašná a plná chaosu a biedy a na strane druhej plná drahých butikov, luxusných hotelov a novostavieb, ktoré pripomínajú americké mesto. Či tak alebo onak, dnešná Káhira priťahuje davy turistov z celého sveta.

Medzi najnavštevovanejšie miesta Káhiry určite patrí Egyptské múzeum nachádzajúce sa na námestí Majdán at Tahír, ktoré uchováva cez 120 tisíc najrôznejších predmetov, z ktorých väčšinu tiež vystavuje. Nájdete tu exponáty všetkých veľkostí, od drobných filigránových šperkov až po obrovské žulové sochy kráľov. Sú tu uchované múmie slávnych kráľov, poklad z Tutanchamónovho hrobu a sochy egyptských kráľov v životnej veľkosti. Ďalej je tu uložená známa zlatá maska vážiaci cez 225 kg, sarkofágy, papyrusy s náboženskými textami, staroegyptské maľby a mnoho iného. Základy tejto jedinečnej kolekcie položil francúzsky archeológ Auguste Mariette v roku 1858. Tomu sa podarilo nazhromaždiť prvú zbierku egyptských artefaktov, ktoré našiel počas svojich výskumov v Edfú, Dendare, Luxore, Karnaku a na mnohých ďalších miestach. Egyptské múzeum je veľmi rozsiahle a nie je v ľudských silách vidieť za jednu návštevu všetko, čo ponúka.

Zaujímavá je tiež káhirská Citadela, ktorá je jednou z najnavštevovanejších káhirských pamiatok. Nachádza sa na skalnatej plošine nad mestom a dominuje východnej časti Káhiry. Vnútri jej opevnenia sa nachádza veľa mešít, múzeí a ďalších stavieb. Jedným z najväčších lákadiel Citadely je určite nádherný rozhľad na mesto, ktorý zo západnej terasy ponúka. Najväčšou dominantou Citadely je však mešita Mohammeda Aliho, ktorá tu vznikla v roku 1839 ako jedna z posledných. Mešita je tak veľká, že patrí medzi najviditeľnejšie stavby v Káhire a pohľad na ňu utkvie každému v pamäti. Je zaujímavá aj tým, že bola kompletne postavená podľa tureckých vzorov a v ničom nezodpovedá architektúre Egypta.

V Káhire sa tiež nachádza najstaršia islamská univerzita Al-Azhar s moderným vzhľadom. Už od pradávna bola univerzita centrom islamskej učenosti a dodnes si uchováva povesť najdôležitejšieho strediska zaoberajúceho sa štúdiom a výkladom islamu. Nájdeme ju hneď vedľa rovnomennej mešity.

Nádherný výhľad až k pyramídam nám ponúka Káhirská veža. Navrchu môžeme navštíviť dokonca otáčavú reštauráciu s vyhliadkovou terasou. V Káhire nájdeme aj najstaršie arabské sídlisko nazývané Fustát, ktoré bolo tiež pôvodne obchodnou metropolou. Stojí tu nádherná mešita Amr Ibn al-Ása, ktorá bola vystavaná už roku 641 a za ktorou sa nachádzajú staré káhirské hrnčiarske dielne. V Muchtárovom múzeu sa môžete pokochať dielami najslávnejšieho egyptského sochára Mahmúda Muchtára.

Za návštevu stojí určite tiež káhirské Mauzóleum sultána Kalá’úna, ktoré je snáď najhonosnejšou a najbohatšou stavbou celej Káhiry Ak vás zaujíma výroba stanov alebo plachiet, určite si nenechajte ujsť ulicu Mu’izz Lidínilláh, kde sa ich výrobcovia zhromažďujú. Mauzóleum sultána al-Ghúrího spoznáte vďaka jeho charakteristického, 65 metrov vysokému minaretu, ktorý obklopuje 5 malých kopúl. Vnútorné vybavenie islamských stavieb nám približujú exponáty vystavené v Múzeu islamskej kultúry. Môžete tu vidieť cez 80 tisíc predmetov z Egypta, Perzie a Turecka.

Koptská Káhira patrí medzi najstaršie časti Káhiry, ukrýva ranokresťanské aj rímske pamiatky a je akýmsi srdcom egyptského kresťanstva. Ukrýva mnoho kresťanských pamiatok, najmä kostolov, z ktorých najstarší je kostol sv. Sergeja. V Káhire a jej okolí je mnoho ďalších zaujímavých miest, ktoré rozhodne stoja za návštevu, preto si pre prehliadku mesta vyhraďte aspoň niekoľko dní. Určite nebudete sklamaní! Neďaleko sa navyše týčia mohutné pyramídy v Gíze (písali sme o nich v 2. časti seriálu), ktoré právom patria medzi 7 divov sveta a sú bezpochyby najväčším turistickým lákadlom celého Egypta.


Bazar Chán al-Chalílí

Bazar Chán al-Chalílí je najslávnejším bazárom (sukom) v Káhire a stal sa jej veľkou turistickou atrakciou. Nájdeme ho na okraji námestia al-Husajn, kde susedí ešte s mnohými ďalšími trhoviskami. Ide o akúsi veľkú štvrť bazárov, ktoré sa v minulosti rozdeľovali podľa druhov tovaru a remesiel, čo sa dnes už tak prísne nedodržiava. Dnes je možné vedľa seba vidieť bylinkárov, mäsiara i obuvníka.

Chán al-Chalílí je miestom, kde spoznáte tú pravú Káhiru, miestom prekypujúcim životom, plné hlučného kriku predavačov. Na tomto mieste sa obchodovalo už v 14. storočí. V roku 1384 tu nechal emir al-Chalíl veľký trojposchodový karavanseraj, aby tu mohli byť ubytovaní kočovní obchodníci a uskladnený ich tovar. V 16. storočí bola táto obytná štvrť zničená, ale oblasť aj naďalej slúžila na vykonávanie obchodnej činnosti. Zo starých čias sa z bazáru dochovali veľké kamenné vstupné brány pochádzajúce z obdobia okolo roku 1500.

Aj keď od založenia bazáru už ubehlo niekoľko storočí, rozsah ponuky a druhov tovaru sa napodiv príliš nezmenil – teda okrem obchodovania s otrokmi. Najdôležitejší bol obchod s látkami a korením. Vôňa exotického korenia je dnes najviac citeľná na ulici El-Muizz li-Dín Alláh. Práve tam narazíte na stánky preplnené kôpkami rôznych farebných práškov, ale aj strukovín a najrôznejších semien. O niečo ďalej sa potom nachádza časť, kde nájdete kovotepcov ktorý vyrábajú medené podnosy, misy, kávové kanvice a vysoké špičky minaretov. Rovnako je to aj na Súku an-nahhásín, kde sa stále ešte zhotovujú napríklad kupoly mešít.

V minulosti boli veľmi vzácnym tovarom tiež drahokamy, šperky a hodváb. Teraz tu obchodníci ponúkajú všetko, na čo si len spomeniete. Bohužiaľ, s rozvojom turistického ruchu tu dnes nájdete aj vypchaté kožené ťavy, alabastrové pyramídy v podobe ťažítok a ďalšie gýčovité suveníry. Takéto stánky sú situované hlavne v strednej časti bazáru, inak Chán al-Chalílí nie je v žiadnom prípade bazárom len pre turistov.

K bazáru v Egypte neodmysliteľne patrí zjednávanie, ktoré platí tak pre miestnych obyvateľov, ako aj pre zahraničných návštevníkov. Zjednávať sa tu jednoducho musí, patrí to k miestnemu koloritu. Než s tým ale začnete, overte si, koľko vami vybraný tovar stojí v iných stánkov, aby ste mali aspoň nejakú predstavu o jeho hodnote. Určite si, koľko ste maximálne ochotní za výrobok dať, ak majiteľ tovaru nezľaví, pokojne bez nákupu odíďte.

Bazár je ohraničený mešitou al-Azhar na Majdán Husajn a Husajnovou mešitou s kužeľovitým minaretom. Mešita je pre nemoslimské obyvateľstvo uzavretá, ale aspoň slúži ako dobrý orientačný bod na tržnici.

Fishawi cafe

Chán al-Chalílí však nie je len miestom zhonu, ak si chcete oddýchnuť, navštívte najstaršiu a najslávnejšiu káhirskú kaviareň Fišáví (Fishawi). Môžete si tu dať šálku čaju, kávy alebo vodnú fajku a kochať sa pohľadom na jej atraktívne vybavenie. Kaviareň je otvorená 24 hodín, ale ožívať začína až v nočných hodinách, keď väčšina turistov už odišla. Veľa ďalších kaviarní nájdete schovaných v arkádach naproti Husajnovej mešite. Skvelý panoramatický výhľad potom poskytuje tiež výšková kaviareň hotela Huseln.


Citadela

Citadela je jednou z najnavštevovanejších káhirských pamiatok, nachádza sa na skalnatej plošine nad mestom a dominuje východnej časti mesta. V roku 1176 ju nechal postaviť slávny moslimský generál Saladin, zakladateľ ajjúbovskej dynastie (1171 – 1193). Citadelu nechal vybudovať ako strategické obranné miesto z kameňov dovezených z pyramíd v Gíze. Jeho synovec však nakoniec z tejto stavby vytvoril kráľovské sídlo, ktoré slúžilo až do doby postavenia palácov sultána Násira.

Dnešná podoba Citadely pochádza hlavne z obdobia vlády Mohammeda Aliho a svoj vojenský charakter si udržala až do 70. rokov minulého storočia. Citadela vojakom z časti slúži aj dnes ako oporný bod, preto sú niektoré jej časti uzavreté pre verejnosť. Vnútri jej opevnenia sa nachádza veľa mešít, múzeí a ďalších stavieb. Dokonca tu vyrástlo aj niekoľko moderných barov s rýchlym občerstvením.

Jedným z najväčších lákadiel Citadely je určite nádherný rozhľad na mesto, ktorý jej západnej terasy ponúkajú. Pri dobrej viditeľnosti je možné vidieť dokonca aj hotel Ramses Hilton umiestnený na brehu Nílu, káhirskú veža v Gezire alebo siluetu pyramíd. Najväčšou dominantou Citadely je však mešita Mohameda Aliho, ktorá tu vznikla v roku 1839 ako jedna z posledných. Mešita je tak veľká, že patrí medzi najviditeľnejšie stavby v Káhire a pohľad na ňu utkvie každému v pamäti. Je zaujímavá aj tým, že bola kompletne postavená podľa tureckých vzorov a v ničom nezodpovedá architektúre Egypta.

TIEŽ POZRIEŤ:  Egypt – Najobľúbenejšie lokality / 3. časť

Mohammed Ali, bol albánskym žoldnierom, ktorý sa následne chopil moci a vládol po dobu 43 rokov. V oblasti Citadely potreboval pre svoje stavby viac priestoru, preto nechal strhnúť väčšinu pôvodných stavieb, ktoré tu stáli. Unikla snáď len mešita Mohammeda Al-Násira, ktorá slúžila ako stajňa. Jej nádvorie je tvorené arkádami podopretými stĺpmi z faraónskeho a rímskeho obdobia. Minarety sú zdobené modrými a zelenými mozaikami, ktoré pripomínajú starú Perziu.

Mohammed Ali je tiež spájaný s najkrvavejším masakrom v celej histórii Káhiry. Dňa 1. marca roku 1811, pri príležitosti osláv svojich narodenín, nechal Ali pozvať na obed 500 vedúcich osobností Mamlúku, ktorí boli suverénnymi vládcami Egypta a predstavovali pre Aliho najväčšiu vojenskú hrozbu. Nechal ich hodovať a tešiť sa z jeho veľkej pohostinnosti. Keď po hostine odchádzali úzkou uličkou k dolnej bráne, nechal Mohammed zavrieť vráta brány a vojakom nariadil paľbu. 499 Mamlúkov tu vtedy bolo zmasakrovaných, ich hlavy nabodnuté na koloch následne vystavené pred bránami mesta. Zachránil sa len jeden, ktorý sa hostiny nezúčastnil.

V areáli Citadely sa nachádza aj budova bývalého vojenského väzenia, ktoré tu zriadili Angličania a ktoré fungovalo až do roku 1940. Palác Harem, ktorý slúžil pôvodne ako rezidencia Mohammeda Aliho a jeho rodiny dnes ukrýva Národné vojenské múzeum, kde sú vystavené uniformy, obradné zbrane a ďalšie predmety súvisiace s vojenskými aktivitami. Zaujímavá je tiež malá mešita pašu Sulejmana z roku 1528, ktorá je vôbec prvou mešitou postavenou v Káhire po roku 1517. Ďalšími dominantami Citadely sú aj dve polkruhovité veže Burg al-Haddad (Kováčska veža) a Burg al-Ramla (Piesková veža).


Egyptské múzeum

Egyptské múzeum sídliace v hlavnom meste Káhire uchováva cez 120 tisíc najrôznejších predmetov, z ktorých väčšinu tiež vystavuje. Aj keď mnoho západných múzeí ukrýva imponujúce zbierky starovekých egyptských artefaktov, v žiadnom prípade nemôžu čo do bohatstva a vystavených exponátov konkurovať káhirskému egyptskému múzeu.

Nájdete tu exponáty všetkých veľkostí, od drobných filigránových šperkov až po obrovské žulové sochy kráľov. Základy tejto jedinečnej kolekcie položil francúzsky archeológ Auguste Mariette v roku 1858. Tomu sa podarilo nazhromaždiť prvú zbierku egyptských artefaktov, ktoré našiel počas svojich výskumov v Edfú, Dendare, Luxore, Karnaku a na mnohých ďalších miestach.

Hoci Egyptské múzeum nie je príliš veľké, ani tak nie je v ľudských silách vidieť úplne všetko. V prízemí sa nachádza chronologicky usporiadané zbierky – za vstupom začínajú exponáty zo Starej ríše, ďalej zo Strednej aj Novej ríše a všetko je zakončené grécko-rímskym obdobím. V prvom poschodí sú zbierky usporiadané zase tématicky. Múzeum poskytuje návštevníkom najkomplexnejší výklad o histórii starého Egypta a umožňuje lepšie pochopenie celej jeho kultúry.

Ak si chcete prehliadku múzea naozaj užiť, mali by ste ho navštíviť už pri jeho otvorení, okolo 9 hodiny ráno. Počas poludnia je potom doslova preplnené návštevníkmi. Egyptské múzeum môžete navštíviť spoločne s výpravou, kde máte zabezpečeného sprievodcu, alebo individuálne v rámci vlastného programu. Prehliadka múzea však môže byť pomerne náročná, exponátov je tu naozaj veľa a okrem miestnosti s kráľovskými múmiami nie je budova klimatizovaná. Sama o sebe je totiž veľmi cenným a starožitným umeleckým dielom.

Musíte počítať s tým, že nie všetky exponáty majú popisky, preto sa na mnohých miestach nedozviete, na čo vlastne pozeráte. Tie ostatné sú popísané arabsky, francúzsky a anglicky. Je preto dobré si pred návštevou prečítať popis múzea a potom sa zamerať len na exponáty, ktoré vás zaujímajú. Skvelým pomocníkom je tiež mapka múzea.

Jednou z hlavných dominánt Egyptského múzea sú poklady faraóna Tutanchamóna. Ide hlavne o zlatú pohrebnú masku a sarkofág, ktoré ohromujú návštevníkov zo všetkých kútov sveta. Hravo tak zatienia všetky ostatné exponáty v múzeu, preto je dobré si ich nechať až na záver prehliadky. Ďalším veľkým lákadlom múzea je Expozícia kráľovských múmií. Môžete tak pozrieť do tváre jedenástich najslávnejších egyptských faraónov ako bol Sethi I., Tuthmos II. alebo Ramess II.

V Egyptskom múzeu môžete za príplatok aj fotografovať, zakázané je však používanie blesku a zriadenci múzea to veľmi pozorne strážia. Použiť tu môžete dokonca aj videokameru, za ňu však zaplatíte oveľa viac. Jediné čo sa nesmie fotografovať, sú kráľovské múmie, fotoaparáty musíte odložiť pri pokladni pred vstupom do miestnosti, kde sú uložené. Vstupné do múzea činí 20EGP (cca 1,5 Eura).


Heliopolis

Ako Heliopolis je dnes označované odľahlé severovýchodné predmestie modernej Káhiry, kde sa nachádza významná archeologická lokalita. Táto štvrť sa pýši unikátnou architektúrou a pohodovou, uvoľnenou stredomorskou atmosférou. Početné maurské kolonády dávajú predmestiu akýsi orientálny ráz.

Heliopolis sa začal budovať na začiatku 20. storočia na popud bohatého belgického priemyselníka baróna Edouarda Louise Josepha Empaina. Ten najskôr v rozľahlej púštnej oblasti severne od Káhiry vybudoval malé satelitné mestečko vyzdobené teatrálnymi maurskými terasami a orientálnymi vilami. Jednotlivé domy boli od seba oddelené širokými triedami a alejami stromov. Pôvodne v minulosti na tomto mieste stávalo mesto Iunu, ktoré patrilo k najvýznamnejším v starovekom Egypte. Z neho sa však podarilo zachovať len jeden stojaci obelisk.

V dnešnej dobe už však nie je Heliopolis len malým satelitným mestečkom, pohltila ho totiž neustále sa rozširujúca Káhira. Napriek tomu si však táto časť mesta dokázala uchovať svoj jedinečný šarm a pohodovú atmosféru. Okrem toho disponuje tiež výraznou spoločenskou prestížou. Hlavným administratívnym centrom sa stal palác Uruba, vedľa ktorého sa nachádza aj sídlo prezidenta Abdela Fattah el-Sisi. V minulosti palác poskytoval veľmi nadštandardné ubytovanie s luxusnými službami. Dnes už sa tu ubytovávajú len predstavitelia cudzích štátov, ktorí sú v Egypte na návšteve.

Hlavnou dopravnou tepnou je bulvár Al-Ahram s električkovou traťou uprostred. Električky prechádzajú aj okolo novobyzantskej baziliky, v ktorej krypte je zakladateľ Heliopolisu – barón Empain pochovaný. Asi kilometer od tejto baziliky sa nachádza aj Empainov dom, ktorý vďaka reliéfnej výzdobe s chrámovými tanečnicami a bohmi pripomínal skôr hinduistický chrám. Dnes je vo veľmi zlom stave a nie je turistom prístupný.


Ibn Tulúnová mešita

Neďaleko Citadely sa nachádza Ibn Tulúnova mešita, ktorá bola postavená v 9. storočí a je tak najstaršou v celom Egypte. Jej dizajn zaujme ako milovníkov architektúry, tak aj bežných návštevníkov. Príťažlivá je najmä svojim zvláštnym otvoreným minaretom, kam môžete vystúpiť a pokochať sa pohľadom z výšky.

Ahmed Ibn Tulun (Ahmed, syn Tulun) abbásovský vládca založil v Egypte nezávislý štát, v ktorom po tri generácie vládla nová minidynastia. Jeho rodina stavala paláce a nádherné záhrady, ale do dnešných dní sa podarilo dochovať iba túto Ibn Tulúnovu mešitu. Ide o stavbu, ktorá bola zasvätená bohu, na pamätnej doske sa dnes môžete dočítať, že pre modlitby bola otvorená v roku 879.

Na mešite je viditeľný iracký vplyv, čo dokazuje, akého pôvodu bol jej staviteľ. Ako iracký stavebný prvok je považovaný vonkajší ohradený areál, ktorý je v Egypte inak nevídaný. Týmto areálom, tzv. Zijádom, sa vstupuje do mešity a práve tu si môžete tiež zakúpiť vstupenku. Stavitelia chceli týmto ohraničeným priestorom oddeliť vonkajší svet od miesta modlitieb. V preľudnenej Káhire sa im to však príliš nepodarilo, areál sa totiž začal využívať ako bazár. Stánky a obchodíky boli odstránené až v 19. storočí.

Nádvorie mešity má rozlohu 92 štvorcových metrov a štvorcový pôdorys. Na rozdiel od mešít z neskorších storočí je táto mešita typická svojou jednoduchosťou. Pre jej minaret je typické vonkajšie schodisko, ktoré jej dodáva špirálovitý vzhľad. K minaretu je možné sa dostať z vonkajšieho areálu. V súčasnej dobe je mešita už pomerne málo využívaná a stala sa skôr príťažlivou turistickou atrakciou. Akurát pri piatkových modlitbách sa tu zíde celá bývalá kráľovská štvrť Káhiry 9. storočia.


Islámská Káhira

O hlavnom meste Egypta sa hovorí, že je mestom tisícov mešít, ktoré je tu možné nájsť takmer na každom rohu. Toto tvrdenie platí najmä pre oblasť, ktorá sa nazýva Islamská Káhira. Tu totiž okrem mešít nájdete ešte ďalšie významné a krásne islamské stavby, ktoré rozhodne stojí za to navštíviť. Je to oblasť s najväčšou koncentráciou stredovekých islamských pamiatok, ktoré nenájdete nikde inde na svete. Nie nadarmo bola táto časť mesta zapísaná do Zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Stavby sú odrazom doby, kedy bola Káhira najbohatším hlavným mestom sveta.

Islamská Káhira je pretkaná úzkymi stredovekými uličkami, v ktorých posedávajú miestny obyvatelia pri šálke kávy, čaju, alebo pofajčievajú vodnú fajku. Celú oblasťou sa päťkrát denne ozýva zvolávanie moslimov k modlitbe. Nie každá mešita začína v rovnakom čase, preto sa zvolávania premenilo takmer v štvrťhodinový rámus idúci z viac ako 4000 mešít. Muezíni sa navyše dokonca predháňajú v tom, koho zvolávanie bude hlasnejšie. Turistom tak z týchto zvykov môže ísť po čase hlava okolo. Existujú však určité plány, ktoré by mali postupne zjednotiť zvolávanie pomocou určitého systému.

Islamská Káhira bola založená oveľa skôr než nové európske štvrte, ktoré dnes tvoria moderné centrum Káhiry. Pôvodne bola táto oblasť opevnená, ale múry opevnenia už dávno zmizli. Napriek tomu na túto dobu spomínajú stovky ďalších monumentov. Tunajšie mešity, ktoré mnohokrát dosahujú rozlohy až futbalového štadióna, boli budované v období od 10. až do 19. storočia. Aj napriek tomu, aké táto štvrť ukrýva historické bohatstvo, patrí medzi najchudobnejšie časti mesta. Je tu veľká hustota osídlenia, ľudia žijú v pôvodných stredovekých štvrtiach bez kanalizácie a dostatočných hygienických podmienok. Miesto je tak živým skanzenom, kde je možné v prevádzke vidieť ešte množstvo starých strojných zariadení, pretože nie sú peniaze na nové.

TIEŽ POZRIEŤ:  Djerba - Odysseov ostrov

Islamská, alebo tiež fatimská Káhira sa rozprestiera na ploche mnohých kilometrov štvorcových, preto je možné ju lepšie spoznať až za niekoľko dní. Jej centrum pretína 2,5 km dlhá ulica, ktorá je lemovaná komplexmi budov. Pri návšteve nesmiete vynechať rozľahlý bazar Chán al-Chalílí, ktorý je najslávnejším bazárom (Sukom) v Káhire a stal sa jej veľkou turistickou atrakciou. Leží vo veľkej štvrti bazárov, ktorá sa v minulosti rozdeľovala podľa druhov tovaru a remesiel, čo sa dnes už tak prísne nedodržiava. Dnes je možné vedľa seba vidieť bylinkára, mäsiara i obuvníka. Chán al-Chalílí je miestom, kde spoznáte tú pravú Káhiru, miestom prekypujúcim životom, plné hlučného kriku zjednávačov cien.

V minulosti boli veľmi vzácnym tovarom tiež drahokamy, šperky a hodváb. Teraz tu obchodníci ponúkajú všetko, na čo si len spomeniete. Bohužiaľ, s rozvojom turistického ruchu tu dnes nájdete aj vypchaté kožené ťavy, alabastrové pyramídy v podobe ťažítok a ďalšie gýčové suveníry. Takéto stánky sú situované hlavne v strednej časti bazáru, inak Chán al-Chalílí nie je v žiadnom prípade bazárom len pre turistov.

Hneď v susedstve bazáru sa týči mešita Al-Azhar, ktorá bola založená v roku 970 n. L. ako miesto vzdelanosti a mieru. Je jedným z najdôležitejších centier islamskej teológie a každý rok sem prichádzajú noví študenti Islamu z celého sveta. Ďalšou zaujímavou stavbou je mešita al-Husajn, ktorá je pre nemoslimské obyvateľstvo uzavretá, ale aspoň slúži ako dobrý orientačný bod na tržnici. Islamská Káhira je doslova posiata množstvom zaujímavých pamiatok, ako sú tri veľké mamlúcké komplexy na Bet el-Kasrín, mešity al-Hakima, Bet el-Suhajmí či Al-Guri. Príťažlivá je tiež brána Báb al-Zuwéla alebo Trh cáletníkov, ktorý dostal svoj názov od svetlých, do blokov lisovaných vlákien, ktoré sa tu tradične predávali.


Južné mesto mrtvých

Ako Mesta mŕtvych bývajú v Káhire označované dve lokality, ktoré hoci sú jedny z najchudobnejších, oplývajú veľkým množstvom starodávnych pamiatok a majú tak veľkú historickú hodnotu. Ide o Južné a Severné mesto mŕtvych, o ktorých by sa zjednodušene dalo povedať, že sú akýmsi obývaným cintorínom.

Južné mesto mŕtvych je štvrť chudobných, ktorá sa rozrástla na mieste pôvodného cintorína, ktorý je dodnes funkčný. Dnes tu našlo domov okolo 500 tisíc ľudí, ktorí žijú prevažne v biednych podmienkach, v jednoduchých domčekoch, ktoré vyrástli medzi jednotlivými hrobmi, mauzóleami a mešitami.

Väčšina pamiatok, ktoré sa tu do dnešných dní zachovali, patria medzi najstaršie káhirské pamiatky, ktorých vznik sa datuje do 11. až 13. storočia. Južné mesto mŕtvych sa rozkladá na juhovýchod od Citadely, ktorá je jednou z najnavštevovanejších káhirských pamiatok, nachádza sa na skalnatej plošine nad mestom a dominuje jeho východnej časti. Jedným z najväčších lákadiel Citadely je určite nádherný rozhľad na mesto, ale aj obrovská mešita Mohammeda Aliho, ktorá tu vznikla v roku 1839 ako jedna z posledných.

Medzi najzaujímavejšie budovy Južného mesta patrí mešita Sajjida Nafisa s hrobkou abbásovských kalifov, ktorá sa datuje do roku 1242. Príťažlivé je tiež mauzóleum egyptskej vládkyne Šagarrat ad-Dur z roku 1250, komplex Hus al-Báša či hrobka príbuzných Muhammada Alího. Na juhu cintorína je potom možné naraziť na mešitu s hrobkou imáma aš-Šáfi’a, ktorý bol zakladateľom jednej zo štyroch islamských právnych škôl.


Káhirská veža

Uprostred Nílu v Káhire sa rozkladá ostrov Gezira, na ktorom sa týči 186 metrov vysoká Káhirská veža. Táto televízna a vyhliadková veža bola postavená v roku 1961 v podobe lotosu a je výraznou dominantou oblasti. Vynechať návštevu Káhirskej veže, nazvanej tiež Burg al-Qahira by bol pri pobyte v hlavnom egyptskom meste doslova hriech. Pohľad, ktorý sa naskytá z jej vrcholu, je pre mnohých nezabudnuteľným zážitkom. Za jasného dňa je možné vidieť smerom na východ minarety na Citadele a smerom na západ potom pyramídy v Gíze, Sakkáre a Abusíre.

Pred vstupom do haly sa pred vami objaví monumentálny portál so širokým vstupným schodiskom vytesaným z asuánskej ružovej žuly. Samotná hala je potom vyzdobená farebnými oknami a nástennou mozaikou, ktorá má zobrazovať tradičné i súčasné výjavy zo života egyptského ľudu. Tesne pod vrcholom veže sa nachádza otočná reštaurácia s barom.

Posledný výstup na káhirskú veža je možný do 23 hodiny. Pohľad na nočnú osvetlenú Káhiru rozhodne stojí za to. Blízko veže sa nachádza budova novej káhirskej opery, kultúrne centrum, niekoľko múzeí a obrovské športové centrum patriace klubu al-Ahly. Z tých najpríťažlivejších múzeí menujme predovšetkým Národné múzeum egyptského moderného umenia či Mochtarovo múzeum, zasvätené životu a dielu najvýznamnejšieho egyptského sochára modernej doby Mahmúdovi Mochtarovi (1891 – 1934).


Katameya Heights Golf Resort

Jedným z najluxusnejších egyptských golfových ihrísk je Katameya Heights Golf & Tennis Resort rozkladajúci sa v náročnom teréne na predmestí Káhiry. Golf je tu možné hrať takmer v tieni pyramíd, čo z neho robí tiež jedno z najvyhľadávanejších ihrísk v tejto arabskej krajine.

Pokiaľ si budete chcieť oddýchnuť od uponáhľanej a rušnej metropoly, je Katameya Heights tou najlepšou voľbou. Nachádza sa mimo centra, na juhovýchodnom predmestí, kde vyrástlo ešte niekoľko ďalších golfových rezortov. Katameya Heights Golf & Tennis Resort je situovaný medzi štvrťami Maadi a Heliopolis. Ihriská, ktoré sú súčasťou tohto jedinečného rezortu, navrhol renomovaný francúzsky architekt Yves Bureau, ktorý nasadil svojim kolegom architektom pomerne vysokú latku. Ihrisko je totiž dokonalé a navyše je súčasťou rezortu ešte elegantná klubovňa, veľa ubytovacích kapacít a rozsiahle vybavenie pre voľnočasové aktivity.

Katameya Heights Golf & Tennis Resort bol slávnostne otvorený v roku 1997 a bol jedným z prvých komerčných stavebných projektov v krajine v oblasti golfu. Dnes sa v rezorte nachádzajú dve golfové ihriská – 18 jamkové turnajové ihrisko par 72 s dĺžkou 6218 metrov a deväťjamkové ihrisko par 35 s dĺžkou 2729 metrov. Niekedy je možné sa stretnúť s tým, že je Katameya Heights označované za 27 jamkové ihrisko, ale v skutočnosti ide o dve samostatné ihriská. Zahrať si v Katameya Heights môžu golfisti všetkých úrovní, nachádzajú sa tu tak terény pre začiatočníkov ako aj skúsených hráčov. Vďaka kopcovitej krajine je možné si počas hry užívať výhľad na okolie, pri dobrej viditeľnosti sa dá dovidieť až na pyramídy v Gíze.

Každý golfista má možnosť trénovať na cvičnej lúke a troch cvičných greenoch. Kto by mal záujem, môže sa zúčastniť individuálnych či skupinových golfových lekcií pod vedením profesionálnych PGA trénerov v miestnej golfovej akadémii. Hráčom je k dispozícií klubovňa s 2 reštauráciami, barom, salónikmi, plne vybaveným obchodom, požičovňou golfového vybavenia, úschovňou batožiny, šatňami, sprchami a sociálnym zázemím. Hráči si v požičovni môžu prenajať nielen palice, ale aj motorové vozíky alebo caddy. Na ihrisku sú hráčom k dispozícii ešte tri prevádzkarne s občerstvením.

V súčasnosti je Katameya Heights jedným z najluxusnejších egyptských ihrísk. Súčasťou areálu je tiež El Shafei Tennis Ranch s 10 antukovými tenisovými a tromi squashovými kurtami. Ďalšia budova v rezorte je The Spa and Health Club s telocvičňou, päťdesiatmetrovým bazénom, šmykľavkami a wellness. V areáli nechýba ani supermarket, kaderník, malé zdravotné centrum, škôlka a špeciálna detská klubovňa doplnená dvoma vyhrievanými bazénmi a ihriskom. V blízkosti rezortu bolo vybudované takmer 300 luxusných viliek, takže možností ubytovania je tak dostatok.


Koptské mesto

Podľa archeológov sa Koptská Káhira rozkladá v miestach, kde vzniklo neskôr nové mesto. Leží na južnom okraji Káhiry, dostatočne ďaleko od všetkého ruchu a hluku. Bez problémov sa sem dopravíte metrom z centra mesta, vystúpite v stanici Mari Girgis. Koptské mesto dnes ukrýva ranokresťanské aj rímske pamiatky. Je akýmsi srdcom egyptského kresťanstva.

Turisti si v tejto oblasti musia dať pozor, aby chodili sa zahalenými ramenami, inak nebudú pustení do žiadneho objektu. Nachádza sa tu niekoľko zaujímavých miest i pamiatok, ako napríklad synagóga, mešita, koptské múzeum a početné kostoly ukryté medzi úzkymi uličkami.

Po niekoľko storočí bol v minulosti Egypt kresťanskou krajinou a Káhira sa stala akousi rímskou pevnosťou nazývanou Babylon. Pevnosť bola vybudovaná v roku 98 pr. N. L. za cisára Trajána a dnes z nej zostali len dva polorozpadnuté románske bastióny. Pri výkopoch na pravej strane Bastionu boli objavené zvyšky starovekého doku. Dok na ľavej strane poslúžil ako základ pre grécky ortodoxný kostol sv. Juraja (Girgis), ktorý bol vybudovaný na počesť prvého palestínskeho kresťanského mučeníka, ktorý bol popravený Rimanmi. Súčasná kruhová bazilika nachádzajúca sa v týchto miestach pochádza zo začiatku 20. storočia.

Jedným z lákadiel koptského mesta je Koptské múzeum založené v roku 1908, v ktorom je ukrytá fascinujúca zbierka gréckych, rímskych aj egyptských predmetov. Zbierka ukrytá na prízemí nového krídla múzea reprezentuje obdobie veľkých zmien vo svetovom kultúrnom dianí. K videniu sú tu textílie, rukopisy, ranné biblie a ikony zo 17. a 18. storočia. Krásne je tiež staré krídlo múzea, ktoré však muselo byť po ničivom zemetrasení v roku 1922 uzavreté pre verejnosť.

TIEŽ POZRIEŤ:  Tunisko – Najobľúbenejšie lokality / 1. časť

Nad tzv. vodnou bránou stojí kostol Panny Márie, ktorý je známy aj pod názvom “Zavesený kostol”. Bol totiž postavený nad bastiónmi Rímskej vodnej brány a doslova nad nimi prečnieva. Aj keď nejde o najstarší kostol v tejto lokalite, patrí určite medzi tie najkrajšie. V jeho interiéroch sa nachádzajú dekorácie z 13. storočia a to vrátane nádherných nástenných intarzií z kostí a slonoviny.

Ďalšou zaujímavou stavbou je kostol sv. Sergeja nazývaný tiež Abú Serga. Vek tohto kostola nie je známy, ale podľa historikov bol postavený niekedy v 5. storočí. Neďaleko je situovaný tiež kostol sv. Barbory pochádzajúci z 11. storočia, ktorý susedí so synagógou Ben Ezra. Tá je považovaná za najstaršiu egyptskú synagógu, bola totiž založená už niekedy v 9. storočí a prestavovaná v storočí dvanástom. Miesto, na ktorom synagóga stojí je späté s mnohými legendami. Počas vykopávok, ktoré tu prebiehali v 19. storočí, bola objavená nedotknutá synagonálna pokladnica, kde bolo uložené cez 1000 listov, dlhopisov, účtov, vlastníckych zmlúv, kontaktov a žiadostí. Tieto listiny umožnili archeológom nahliadnuť do obdobia stredoveku a života miestnych ľudí. Všetky nájdené listiny majú nesmiernu hodnotu a dnes sú uložené v akademických inštitúciách v zahraničí. Žiadny z dokumentov nezostal v Káhire.

Pri hradbách koptského areálu sa týči mešita Amr Ibn al-Asa, ktorá bola založená okolo roku 640 n. L. arabským generálom, ktorý zaviedol v Egypte islamské náboženstvo. Počas storočí však prešla mnohými rekonštrukciami a úpravami, napriek tomu má v histórii Káhiry veľký význam.


Pyramídy v Gíze

Pyramídy v Gíze, ktoré právom patria medzi 7 divov sveta, sú bezpochyby najväčším turistickým lákadlom celého Egypta. Práve tieto pyramídy sú zo všetkých najzachovalejšie a to aj napriek tomu, že boli postavené už v rokoch 2 700 až 2 560 pr. n. l. V čase, keď ľudstvo oslavovalo príchod nového milénia v roku 2000, pyramídy vstupovali už do piateho tisícročia svojej existencie. Z dôvodu ochrany týchto pamiatok a taktiež bezpečnosti turistov je prísne zakázané stúpať na pyramídy. Turisti majú možnosť sa dostať iba do ich tajomného vnútra, čo bude pre mnohých nezabudnuteľný zážitok. Pyramídy tak spoločne so sfingou, ktorá ich stráži, tvoria úžasný komplex starovekých stavieb, ktoré stojí za to vidieť.

Ak si myslíte, že pyramídy ležia niekde ďaleko uprostred púšte, tak to sa mýlite. S rozrastajúcim sa predmestím Káhiry sa pyramídy priblížili doslova, čo by kameňom dohodil a vidieť sú aj z centra mesta. V ich okolí pobehuje množstvo predavačov najrôznejších čačiek a suvenírov, ktorí bývajú niekedy doslova neodbytní. Celý areál je pod ochranou vojakov, ktorí jazdia na ťavách a sú vyzbrojení samopalmi. Ak pyramídy navštívite k večeru, môžete si priplatiť vstup na svetelnú šou, ktorú Egypťania nazývajú “svetlo a zvuk”.

Ak vám nestačí sa pyramídami pokochať zvonku, môžete si zaplatiť aj vstup dovnútra. Každý deň môže do pyramídy vstúpiť len 300 ľudí, preto ak máte o vstupenky záujem, budete si musieť privstať. V súčasnej dobe sa dá vstúpiť do všetkých troch hlavných pyramíd.

Najväčšia a tiež najstaršia je Cheopsova (alebo tiež Chufevova) pyramída, ktorá bola údajne postavená z 2 a pol milióna vápencových kvádrov, z ktorých každý váži v priemere 2,3 tony. Pôvodne dosahovala stavba veľkosť 147 metrov, neskôr jej však bol odstránený vrcholový blok a tak je dnes o niečo nižšia. Návštevníci môžu po schodoch vystúpiť do časti vonkajšej strany pyramídy, pokračovať ďalej je však zakázané. Vnútri pyramídy je možné vidieť priestor zvaný Kráľovnina komora, Veľká galéria či Hlavná kráľova pohrebná komora. V tejto komore bol nájdený sarkofág, ktorý pravdepodobne patril samotnému Cheopsovi.

V roku 1954 bola v podlhovastej obdĺžnikovej jame vnútri pyramídy objavená na 1224 dielov rozobraná loď. Archeológom sa podarilo dať túto skladačku dohromady a zrekonštruovaná loď z cédrového dreva je teraz uložená v špeciálnom Múzeu slnečnej lodi, ktoré sa nachádza na južnej strane pyramídy. Cheopsova pyramída každého uchváti svojou dokonalosťou a mohutnosťou a na mnohých pôsobí tak, že ich napĺňa energiou. Návštevu vnútra pyramídy by si mali rozmyslieť ľudia trpiaci klaustrofóbiou alebo srdcovými ťažkosťami.

V blízkosti Cheopsovej pyramídy sa nachádza o niečo menšia Chefrénova (známa tiež ako Rachefova) pyramída. Od ostatných je rozpoznateľná svojou bielou čiapočkou z hladkého kameňa, ktorá je pozostatkom po tvrdom leštenom vonkajšom obložení, ktorým boli pôvodne vyzdobené všetky pyramídy. Ich obliehanie však bolo neskôr strhnuté a použité na výstavbu palácov v Káhire. Tiež v Chefrénovej pyramíde je možné navštíviť interiér, kde sa nachádza pohrebná komora.

Menkauerova pyramída

Najmladšou a najmenšou pyramídou v Gíze je Menkauerova pyramída, ktorá je asi o štvrtinu menšia ako dve predošlé. Pyramída má na severnej strane charakteristickú “jazvu”, ktorú v 12. storočí vytvoril pri pokuse o jej rozobratie Saladinov syn Othman ibn Júsef. Po 8 mesiacoch namáhavej práce sa však robotníkom nepodarilo nič iné ako vytvoriť túto štrbinu. Vnútri pyramídy sa tiež nachádza pohrebná komora, v ktorej bol uložený čadičový sarkofág, ktorý však bol pri prevoze do Anglicka potopený aj s loďou, ktorá ho prevážala. Do pyramídy sa tiež v minulosti dostali vykrádači hrobov, preto je na mnohých miestach poškodená.

V susedstve veľkých pyramíd sú rozmiestnené ešte tri malé pyramídy kráľovien, z ktorých dve ale zostali nedokončené. Ďalšou výraznou dominantou tohto areálu je mohutná socha Sfingy, ktorá bola vytesaná z jedného kusa kameňa a pozerá na Gízu. Socha vyobrazuje záhadné stvorenie s telom leva a ľudskou tvárou, ktorá bola Arabmi nazývaná “Otec hrôzy”. Archeológovia sa zhodujú na tom, že vznikla niekedy v období medzi rokmi 2558 až 2532 pr. n. l. Sfinga je najstarším a skutočne ohromujúcim dielom starovekého egyptského sochárstva. V roku 1990 prešla rozsiahlou rekonštrukciou, ale menšie opravy na nej boli vykonávané už v období 18. dynastie.


Severné mesto mrtvých

Severné mesto mŕtvych je o niečo menšie ako mesto Južné a nájdeme ho smerom na severozápad od Islamskej Káhiry. Ide o chudobnú štvrť, ktorá sa rozrástla na mieste pôvodného cintorína, ktorý je dodnes funkčný. Ľudia tu žijú prevažne v biednych podmienkach, v jednoduchých domčekoch, ktoré vyrástli medzi jednotlivými hrobmi, mauzólea a mešitami.

Základom severného mesta sú tri rozsiahle komplexy, kde boli pochovaní mamlúckí sultáni Kájtbáj, Barkúk a Inal. Kájtbájova mešita je príťažlivá hlavne tým, že údajne ukrýva kameň, na ktorom sú patrné stopy chodidiel patriacich údajne prorokovi Mohammedovi. Na cintoríne mučeníkov sú uložené pozostatky egyptských vojakov, ktorí položili svoje životy v arabsko-izraelských vojnách.


Univerzita al-Azhar

V blízkosti mešity al-Azhar bola v roku 988, teda 350 rokov po vzniku islamu, založená rovnomenná univerzita, ktorá je dnes jednou z najstarších univerzít na svete. Pri vstupe do jej areálu vstúpite zároveň aj do mešity, kombinuje v sebe totiž hneď dve inštitúcie. Už od pradávna bola univerzita centrom islamskej učenosti a dodnes si uchováva povesť najdôležitejšieho strediska zaoberajúceho sa štúdiom a výkladom islamu.

Do roku 1961 sa tu vyučovala iba teológia, islamské vedy, islamské právo a arabčina. V dnešnej dobe je možné sa tu venovať výučbe prírodných a spoločenských vied, ale každý študent musí zároveň navštevovať aj prednášky z teológie a islamského práva. Neskôr sa z oboch týchto predmetov skladajú skúšky. Tunajší rektor tiež patrí k najvplyvnejším ľuďom v moslimskej obci a ovplyvňuje postoje k mnohým náboženským otázkam v dnešnej dobe.

Aby ste mohli byť prijatí na štúdium, musíte vlastniť maturitné vysvedčenie z niektorej z al-azharských stredných škôl, ktoré sú rozosiate po celom Egypte. Študenti zo zahraničia to majú o niečo ťažšie, najskôr musia totiž jeden rok navštevovať prípravný kurz, kde sa naučia anglicky, arabsky a oboznámia sa s islamskými vedami. Pre turistov je univerzita otvorená 24 hodín denne a vstup je voľný.


Čo nájdete v jednotlivých častiach seriálu:

1. časť seriálu

2. časť seriálu

3. časť seriálu

4. časť seriálu

5. časť seriálu

6. časť seriálu

7. časť seriálu

  • Sharm El Sheikh
    • Hadaba
    • Naama Bay
    • Nabq Bay
    • Potápanie v Sharmu
    • Ras Nasrani
    • Ras Om El Sid
    • Sharks Bay
    • Sharm El Maya

8. záverečná časť seriálu

  • Soma Bay
  • Taba
  • Údolie kráľovien
  • Údolie kráľov

Pridaj komentár

Don`t copy text!
%d blogerom sa páči toto: