Malá Eiffelovka v centre Prahy

Nielen zamilovaných, ale všetkých, ktorí sa chcú pokochať výhľadom na matičku Prahu, to v peknom počasí tiahne na Petřínsku rozhľadňu. Tá sa týči do výšky 65 metrov nad starým centrom českej metropoly a patrí medzi jej najvýznamnejšie dominanty. Zaujímavá je nielen stavba samotná, ktorej bola inšpiráciou slávna Eiffelova veža, ale aj jej najbližšie okolie.

Výhľad až na Říp

V roku 1889 sa celkovo 363 členov Klubu českých turistov vypravilo do Paríža, aby sa zúčastnilo Svetovej výstavy. Boli natoľko očarení tamojšou Eiffelovou vežou, že sa už na spiatočnej ceste do Prahy dohovorili, že postavia podobnú monumentálnu stavbu aj v Čechách. Čo si sľúbili nakoniec tiež dodržali. Pre túto unikátnu stavbu si vybrali najvyšší pražský vrch Petřín a to úplne zámerne. Chceli totiž, aby bol z veže ten najkrajší rozhľad nielen na panorámu Prahy, ale aj na veľkú časť českého kráľovstva. Za pekného počasia je z Petřínskej rozhľadne vidieť hora Říp, České stredohorie, Brdy aj masív Krkonôš.

Dôležitá motivácia

Členovia Klubu českých turistov na stavbu prispievali z vlastných vreciek. Založili Družstvo pre výstavbu Petřínskej rozhľadne, kde sa v spoločnej kase zišlo 1031 zlatých, ale na realizáciu ich sna bolo potrebných oveľa viac – podľa odhadu 32 tisíc zlatých. Jeden zo zakladajúcich členov Klubu českých turistov, Dr. Vilém Kurz, tak bol vyzvaný, aby oslovil verejnosť a založil verejnú zbierku. Spísal teda článok s názvom “Rozhľadňa na Petříne, obrázok z blízkej budúcnosti Prahy” a nechal ho vytlačiť v poprednom nemeckom liste Der Politik. V tomto článku Prahu vykreslil ako moderné európske mesto, ktorého dominantou bude práve nová rozhľadňa. Predpovedal dokonca aj vlastnú lanovku, ktorou by sa k rozhľadni mali ľudia dostávať. Uchlácholil čitateľa aj tým, že by táto futuristická stavba, ktorá by bola pýchou metropoly, mohla stať už za jeden rok – avšak za ich finančného prispenia. Ľudia sa pre stavbu natoľko nadchli, že začali upisovať podielové listy v hodnote 50 zlatých.

Hotovo za štyri mesiace

Dňa 16. marca roku 1891 tak mohli práce začať – bol urobený prvý slávnostný výkop. Za necelé štyri mesiace potom bola postavená konštrukcia rozhľadne podľa plánov hlavného návrhára, inžiniera Františka Prášila, boli tiež namontované schody a výťah. Oceľová konštrukcia veže bola 63,5 metrov vysoká a vážila 175 ton. Základy Petřínskej rozhľadne boli zabudované do hĺbky 11 metrov. Stavitelia na seba boli veľmi hrdí, pretože stavba slávnej parížskej Eiffelovej veže trvala dlhé dva roky. Navyše nechýbala ani v Kurzovom článku spomínaná lanovka na vodný pohon podľa návrhov inžinierov Reitera a Štepána. V prevádzke boli dva vozne vyrobené firmou Ringhoffer.

Sen sa stal realitou

Rozhľadňa bola slávnostne otvorená pre verejnosť 20. augusta roku 1891. Celý Petřín sa vtedy zahalil do národných farieb a na špičke rozhľadne vial červenobiely prápor. Sen českých turistov sa tak premenil na realitu a päťkrát menšia napodobenina Eiffelovej veže sa tak stala jednou z dominánt Prahy.

Hitlerová požiadavka

– Článok pokračuje nižšie pod odkazmi –

Možno nechýbalo málo a Praha by o svoju dominantu prišla. Keď 15. marca roku 1939 navštívil okupovanú Prahu Adolf Hitler, vzniesol požiadavku, aby bola Petřínska rozhľadňa zbúraná, pretože kazí výhľad z Pražského hradu. Jeho prianie našťastie nebolo nikdy splnené. Petřínska rozhľadňa sa stala vyhľadávaným cieľom Pražanov, tuzemských i zahraničných turistov. Nájdeme ju na vrchole kopca Petřín na Malej Strane v mestskej časti Praha 1.

Opravy a rekonštrukcie

Rozhľadňa prešla v minulosti niekoľkými náročnými opravami, nový výťah pre šesť osôb bol uvedený do prevádzky v roku 2001, posledná generálna rekonštrukcia rozhľadne potom prebehla v roku 2002. Podstatnou premenou prešla aj lanová dráha na Petřín. Až do prvej svetovej vojny fungovala prevádzka lanovky na vodný pohon, ktorá však bola drahá a často musela byť kvôli nedostatku vody prerušená. V roku 1914 tak bola úplne zastavená prevádzka lanovej dráhy a začalo sa uvažovať o elektrifikácii. Až v roku 1931 sa lanovka dočkala rekonštrukcie – koľajisko bolo predĺžené na dnešných 510 metrov a do hornej stanice bol umiestnený trojfázový motor. Nové vozne dokázali prepraviť až 2600 osôb za hodinu. V tejto podobe fungovala lanovka do roku 1965, kedy sa vplyvom dlhotrvajúcich dažďov začal posúvať svah. Do roku 1967 potom boli zničené dve tretiny trate. Až za 14 rokov bolo rozhodnuté o znovuobnovení trate, prebehla oprava podložia a 15. júna roku 1985 mohli vyjsť nové vozne. Tie sú dodnes poháňané pôvodným elektrickým strojom používaným od roku 1932 a o jeho modernizácii sa neuvažuje.

Súčasnosť

Základňa Petřínskej rozhľadne sa nachádza v nadmorskej výške 324 metrov a celková výška veže je 65,5 metra. V roku 1953 totiž začala rozhľadňa fungovať aj ako televízny vysielač a tak bola vybavená ešte televíznou anténou a neskôr anténnym nástavcom tubusu. Jadro konštrukcie tvorí osemboký tubus, v ktorom sa nachádza výťah a okolo neho sa vinú dve točité schodiská s celkom 299 schodami – jedno je určené pre chôdzu hore a druhé pre zostup dole. Vo výške 20 a 55 metrov sú umiestnené vyhliadkové plošiny. V prízemí sa dnes nachádza vstupná hala, bufet a expozícia Klubu českých turistov. Zaujímavá je tiež výstava venovaná českému géniovi Járovi Cimrmanovi. Petřínska rozhľadňa je teraz pod správou Múzea hlavného mesta Prahy.

Podzemie

Petřín je zaujímavý aj tým, že je doslova prešpikovaný celkovo 18 podzemnými štôlňami, z ktorých tá najdlhšia meria 365 metrov. Tieto štôlne vznikali už v stredoveku, kedy sa z nich dobývalo uhlie, železné rudy a keramické suroviny. V súčasnosti väčšina z nich slúži na odvádzanie vody. Najkrajšou je bohužiaľ neprístupná Železitá štôlňa, v ktorej sa nachádza malé jazierko a kvaple. Jedinou prístupnou je potom štóla XXII., v ktorej je k videniu výstava fotografií s názvom “Podzemná Praha”. Petřín však ukrýva tiež rozsiahle pohrebisko, pod zemou tu odpočívajú stovky ľudí. Na dávne cintoríny sa väčšinou podarilo naraziť len náhodou. Niektoré z odkrytých hrobov sa datujú až do 9. storočia, ďalšie potom pochádzajú z obdobia medzi 10. až 13. storočím.

Okolie

Okolie rozhľadne je ideálnym miestom prechádzok a piknikov, je tiež miestom, ktoré priťahuje milencov. Milostným symbolom je socha Karla Hynka Máchu, pri ktorej sa zamilované páry najčastejšie schádzajú. Na Petříne nájdeme niekoľko záhrad a sadov, v ktorých sa pestujú ovocné stromy, ale aj parky a voľné priestranstvá slúžiace na organizovanie piknikov a relaxáciu pod otvoreným nebom. Počas prechádzky po Petříne môžete okrem samotnej Petřínskej rozhľadne naraziť ešte na niekoľko zaujímavých objektov.

Asi najväčšiu návštevnosť má zrkadlové bludisko, ktoré je tvorené dômyselným systémom prepojených zrkadiel, ktoré sú navyše rôzne zakrivené a každého návštevníka tak krásne “zdeformujú”. Zrkadlové bludisko bolo pôvodne vybudované ako pavilón Klubu českých turistov na pražskej Jubilejnej zemskej výstave 1891. Zrkadlami bolo doplnené až v roku 1911. Celkovo sa v bludisku nachádza 35 obyčajných a 15 krivých zrkadiel, čím sa vytvárajú vizuálne tunely a návštevník má dojem, že je bludisko nekonečné. Kto by sa chcel ocitnúť bližšie ku hviezdam, môže navštíviť Štefánikovu hvezdáreň, kde je k dispozícii niekoľko ďalekohľadov na pozorovanie oblohy. V prízemí hvezdárne sa nachádza stála výstava zameraná na astronómiu. Petřín ukrýva tiež krásnu cirkevnú stavbu a to barokový kostol sv. Vavrinca, ktorého súčasná podoba pochádza z roku 1770. Prvá písomná zmienka o stavbe však údajne pochádza už z roku 1135. Ďalšou sakrálnou stavbou na Petříne je Kaplnka Božieho hrobu z roku 1737 postavená podľa predlohy v Jeruzaleme. Ďaleko to od Petřínskej rozhľadne nie je ani k Břevnovskému kláštoru založenému roku 993 či Hladovému múru, ktorý je súčasťou pražského opevnenia a bol postavený v roku 1361, kedy Prahu postihol hladomor.

Mohlo by Vás zaujímať

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. Accept Read More

Don`t copy text!