Modrá mešita v IstanbuleNa prečítanie: 4 min.

Celkom: 864 , Dnes: 1 zobrazení

Istanbulskému námestiu Sultanahmet dominuje šesť prekrásnych minaretov patriacich svetoznámej Modrej mešite, ktorá vznikla na začiatku 17. storočia ako sídlo sultána Ahmeda I. Je jednou z najslávnejších sakrálnych stavieb na svete a tiež výraznou dominantou tureckej metropoly.

Poloha mešity vysoko nad vodami Marmarského mora, jej stavebné riešenie aj výzdoba predstavujú vrchol osmanskej architektúry. Dnes je najdôležitejšou islamskou modlitebňou v Istanbule. Mešitu nechal postaviť dvadsaťročný sultán Ahmed I. v rokoch 1609 – 1616. Jej výstavbu zveril architektovi Mehmetovi Agovi, jednému zo žiakov asi najlepšieho tureckého architekta Sinana. So stavebnými prácami pomohli aj remeselníci, ktorí sa predtým zaslúžili o výstavbu Tádž Mahalu. Táto ohromujúca stavba vyvolala vo svojej dobe ostré protesty, pretože mala 6 minaretov a toľko ich vtedy mohla mať len mešita najvýznamnejšia – a tou bola mešita v Mekke.

Stalo sa tak vlastne vďaka omylu. Sultán pred svoju svätou púťou do Mekky nariadil svojmu staviteľovi, aby postavil zlaté (turecky altin) minarety. Ten mu však zle rozumel a začal s výstavbou šiestich (turecky Alti) minaretov. Keď sa o tom sultán dozvedel, bol síce rozhorčený, ale vo výsledku zistil, že šesť minaretov ho vyjde lacnejšie ako minarety zlaté, preto už ich staviteľa nechal dokončiť. Sultán si však potom musel vypočuť množstvo kritiky a výčitiek. Celý problém bol nakoniec vyriešený tým, že bol k mešite v Mekke na náklady sultána dostavaný ešte jeden, teda siedmy minaret. Modrá mešita je tak dnes jedinou mešitou so šiestimi minaretmi.

V Modrej mešite sa v minulosti konali všetky dôležité náboženské obrady, slávili sa tu sviatky a odtiaľto tiež vyrážali pútnici na tzv. “Hadždž”, po našom na svätú púť do Mekky. Mešita sa delí na tri časti: vonkajšie a vnútorné záhrady a vlastnú mešitu. Samotná mešita je potom rozdelená na modlitebňu, stĺpové nádvorie a mauzólea. Do mešity, ktorá je 43 metrov vysoká a má priemer 23,5 metrov, vedú tri zdobené vchody. Hlavné kupoly stoja na štyroch mohutných pilieroch. Jej vnútro dekorujú arabesky s úžasnými motívmi a na zemi ležia stovky červenobielych modlitebných koberčekov. Svetlo zaisťuje viac ako 250 okien s farebnými ornamentami, pôvodné vitráže zo 17. storočia už však niektoré okná postrádajú.

TIEŽ POZRIEŤ:  Belek: Turecké letovisko ponúka krásnu pláž, golfové ihriská i prírodu

Prečo sa mešite vlastne hovorí Modrá? Mnoho ľudí tým môže byť spočiatku zmätených, najmä keď pri pohľade na jej exteriér vidia len farbu šedú. Všetko ale pochopia, akonáhle vojdú do jej vnútra. Všetko vybavenie je modré a z toho dôvodu si ani iný názov snáď nemohla vyslúžiť. Steny modlitebne sú pokryté dlaždicami zelenej a modrej farby, na ktorých sa odráža svetlo a celá mešita je tak prestúpená modrastým svetlom. Celkovo bolo na výzdobu použitých na 21 000 modrozelených kachličiek zo 17. storočia pochádzajúcich z mestečka Iznik. Sú dôkazom toho, že sa na výzdobe mešity naozaj nešetrilo. Dlaždice totiž pochádzajú z obdobia, keď ich výroba v İzniku dosiahla vrchol.

Dôležitou súčasťou mešity je mihráb, čo je výklenok v stene ukazujúci veriacim smer k svätému mestu Mekka. Vnútri mešity nájdeme aj mramorovú kazateľnicu zo 17. storočia, ktorej sa hovorí minbar a je vyzdobená spletitými reliéfmi. Tradičnými islamskými ornamentálnymi motívmi, ako sú tulipány a ruže, je vyzdobená podlaha. Vo svätyni vedľa modlitebne sú mauzólea Osmana II., Ahmeda I. a Murada IV. zo 17. storočia, ktorých interiér je taktiež vyplnený úchvatnými dlaždicami z İzniku.

Ku každej mešite by mali patriť kúpele, preto jedny nájdete aj v Modrej mešite. Veriaci tu pred vstupom do mešity konajú svoju očistu. Pokiaľ chcete ako turista navštíviť mešitu, môžete, ale mali by ste sa jej vyhnúť v čase modlitieb. Vstup pre turistov do Modrej mešity nie je cez hlavnú bránu, ale sprava. Pri vchode je potrebné vyzuť topánky pred vchodom a ženy sú povinné si zahaliť hlavu. Ak pri sebe nemáte vhodnú šatku, môžete si nejakú požičať pri vstupe. Do mešity tiež nemožno vstúpiť v krátkych nohaviciach, krátkej sukni alebo s odhalenými ramenami. V mešite sa potom správajte úctivo, najlepšie nenápadne, nesadajte si na koberec, nestojte blízko modliacich sa ľuďí, nefotografujte s bleskom a nejedzte. Za vstup do mešity sa neplatí.

TIEŽ POZRIEŤ:  Omán - krajina hlinených hradov a pevností

Pridaj komentár

Don`t copy text!
%d blogerom sa páči toto: