Na Islande nájdete úchvatné kostoly, ale aj výstavu penisovNa prečítanie: 9 min.

Počet zobrazení článku: 2,604 

Ak by ste sa chceli pozrieť do najsevernejšieho hlavného mesta sveta, museli by ste sa vydať na Island. Na jeho juhozápadnom pobreží vyrástla metropola Reykjavík, ktorej názov sa prekladá ako “Dymiaca zátoka”. Reykjavík je príjemné mesto, ktoré ponúka veľa zaujímavostí a je ideálnou vstupnou bránou za poznaním jedinečnej, ale hlavne divokej islandskej prírody.

Reykjavík je nielen hlavným, ale aj najväčším mestom ostrovného štátu Island. Je situovaný v zálive Faxaflói, na začiatku polostrova Reykjanes, kde je obmývaný Atlantickým oceánom. Vo vodách v jeho blízkosti je roztrúsených množstvo ostrovov a ostrovčekov. Od juhozápadu k severovýchodu vedie Islandom tektonická platňa a tak býva Reykjavík čas od času vystavovaný zemetraseniu. Mestom preteká rieka Elliðaá, ktorá nie je splavná, ale žije v nej množstvo lososov. K siluete Reykjavíku neodmysliteľne patrí tiež 914 metrov vysoká hora Esja.

Temné zimy a svetlé letá

Okrem toho, že ide o najsevernejšie položené hlavné mesto sveta, je Reykjavík v rámci Európy tiež mestom najzápadnejším. Jeho poloha môže za to, že sú tu letné noci veľmi jasné a slnko takmer nezapadá, kým v zime si miestni obyvatelia “užívajú” iba 4 hodiny slnečného svitu denne. V zime nie je ničím neobvyklým polárna žiara objavujúca sa na oblohe. Reykjavík je v súčasnosti domovom asi 120 tisíc obyvateľov, ale v celej metropolitnej oblasti tzv. Veľkého Reykjavíku, ktorú tvoria ešte ďalšie neďaleké mestá a dediny, potom žije okolo 200 tisíc obyvateľov, čo sú dve tretiny populácie celého ostrova. Je tu tak koncentrovaná väčšina obyvateľstva celého Islandu.

Polárna žiara nad metropolou Islandu

Nahliadnutie do histórie

Reykjavík bol založený vikingským osadníkom Ingólfurom Arnarssonom v roku 874. Podľa termálnych prameňov a gejzírov, ktoré sa v okolí nachádzajú, získala osada tiež svoje islandské meno – Dymiaca zátoka. Na neďalekom ostrove Víðey bol potom roku 1226 postavený augustiniánsky kláštor Viðeyjarkirkja, vďaka ktorému sa začala osada Reykjavík ďalej vyvíjať. Mesto samotné sa stalo v 18. storočí dôležitým obchodným centrom a významnou námornou križovatkou. Dňa 18. augusta roku 1786 získal Reykjavík mestské práva, ktoré mu pridelili jeho vlastní obyvatelia (celkom 167 ľudí). V roku 1904 bol mestu udelený titul sídelného mesta vlády ostrova. Od roku 1944 je potom Reykjavík metropolou nezávislého štátu Island.

Augustiniánsky kláštor Viðeyjarkirkja z roku 1226

Radosť pre motoristov

Oblasť Reykjavíku je zo všetkých oblastí ostrova najcivilizovanejšia a najlepšie vybavená, čo je poznať aj na miestnej infraštruktúre. Kvalita ciest je tu veľmi vysoká, čo sa o cestách v iných častiach Islandu povedať nedá. Hoci je počet áut na obyvateľa na Islande jeden z najvyšších na svete, dopravné zápchy sú tu výnimočné a to aj v centre hlavného mesta. Čo sa týka priemyslu, má tu najväčšie zastúpenie rybolov, čo je vidieť na počte konzervární rýb. V Reykjavíku sa nachádzajú dva prístavy – moderný prístav Sundahöfn vo východnej časti mesta je najväčším nákladným prístavom v krajine, druhým prístavom je starý rybársky prístav neďaleko centra. Južne od centra mesta sa nachádza aj letisko, ktoré je druhým najväčším v krajine, ale zaopatruje iba vnútroštátne lety alebo lety na Faerské ostrovy či do Grónska. Medzinárodné letisko sa nachádza v Keflavíku.

Neprehliadnite:  Desivý kláštor pri Podhájskej prežil Osmanov, zvrhlých mníchov až ho rozobral ho ľud
Prístav Sundahöfn

Trochu iný Island

Reykjavík je v porovnaní so zvyškom ostrova celkom iným svetom a preto aj tí, ktorí prišli na Island predovšetkým za jeho čarokrásnou prírodou, by si mali vyhradiť čas na jeho preskúmanie. Mesto je udržiavané, čisté, plné zelene a ponúka celý rad zaujímavostí. Domčeky miestnych obyvateľov sú pokryté vlnitým plechom, ktorý dokáže skvele odolať tunajšiemu nevyzpytateľnému počasiu. Časť budov je tiež postavených z dreva. Reykjavík poteší všetkých milovníkov nočného života, ktorý je búrlivý najmä cez víkend. V centre mesta sa nachádza množstvo klubov a barov, ktoré sú zaplavované predovšetkým mladými ľuďmi a turistami. Týmto víkendovým pijatikám, kedy sa striedajú bary a vyčíňa sa až do rána, sa hovorí “runtur”.

Cez víkendy sú miestne podniky plné na prasknutie

Prehliadka mesta – kostoly, parky a múzeá

Dominantou metropoly je 74,5 metra vysoká katedrála Hallgrímskirkja, ktorá je jednou z najvyšších stavieb na celom Islande. Bola pomenovaná po Hallgrímurovi Péturssonovi a je dielom architekta Gudjóna Samuelssona, ktorý sa nechal inšpirovať Islandskou prírodou, konkrétne kamennými varhanmi. Stavba betónového kostola bola začatá v roku 1945 a dokončená až o dlhých 38 rokov neskôr v roku 1986. V interiéri sa nachádza impozantný organ s viac ako 5 tisíckami píšťal, ktoré merajú na výšku 15 metrov. Ďalšou významnou cirkevnou stavbou je luteránska neoklasicistická katedrála Dómkirkja z roku 1848.

Katedrála Hallgrímskirkja

V roku 1881 bola v meste dokončená stavba Alþingishúsið, jednoduchej budovy islandského parlamentu, ktorá z architektonického hľadiska nie je nijako zvlášť zaujímavá. Islandský parlament od roku 930 pôsobil nepretržite v Thingvellir a do Reykjavíku bol prenesený až v roku 1798. Ďalšou zaujímavou stavbou je vila Höfdi, ktorá sa preslávila ako dejisko kľúčových rokovaní medzi Gorbačovom a Reaganom v roku 1986. Táto biela drevená secesná budova, ktorá bola postavená v roku 1909 pôvodne pre francúzskeho konzula, bola svedkom toho, ako sa títo dvaja významní štátnici dohodli na obmedzení počtu zbraní stredného doletu a medzikontinentálnych striel v Európe a Ázii. Ich schôdzka sa zapísala do dejín, pretože bola predzvesťou konca studenej vojny.

Neprehliadnite:  Rozprávkový ostrov Skye
Budova islandského parlamentu
vila Höfdi

Na brehu jazera Tjörnin v centre mesta stojí na betónových pilieroch architektonicky veľmi zaujímavá a nápadná budova mestskej radnice. Stavba zo skla, ocele a chrómu bola pojatá veľmi modernisticky a do prevádzky uvedená v roku 1992. Dodnes rozdeľuje obyvateľov Reykjavíku na svojich priaznivcov a odporcov. V prízemí budovy nájdete informačné centrum, galériu a unikátnu plastickú mapu celého ostrova. Samotné jazero Tjörnin je obľúbeným miestom prechádzok. Vedie okolo neho chodník, ktorý sa dá zvládnuť prejsť asi za hodinu. V blízkosti jazera žije viac ako 40 druhov vtákov, ako sú napr. Rybák arktický, labute, husi a kačice.

Jazero Tjörnin

Na kopci kúsok od centra Reykjavíku stojí vodáreň Perlan, ktorá slúžila ako zásobáreň horúcej vody pre hlavné mesto. Stavba je to veľmi fotogenická a turistom sa z nej natíska pekný výhľad na celú metropolu. Vnútri vodárne sa nachádza umelý gejzír, niekoľko obchodov a otáčacia reštaurácia, ktorá patrí k najluxusnejším a najdrahším v meste. Do jednej z nádrží Perlan bolo umiestnené Múzeum ság, v ktorom je expozícia zaoberajúca sa islandskými ságami, históriou a životným štýlom Islanďanov. Pred budovou Perlan je možné si pozrieť modernú plastiku štyroch postáv. Ďalšiu zaujímavú plastiku potom nájdeme na pobreží – jedná sa o slnečné plavidlo, teda vikingskú loď.

Vodáreň Perlan

Počas prechádzky mestom nevynechajte ulicu Suðurgata tiahnucu sa západne od jazera Tjörnin a vedúcu paralelne s jeho pobrežím. Je plná upravených malých domčekov a naskytá sa z nej krásny pohľad na druhú stranu jazera. Je jednou z najfotografovanejších ulíc Reykjavíku – domčeky sú totiž chránené pred nepriazňou počasia pestrofarebným vlnitým plechom a stali sa tak častým námetom pohľadníc z metropoly.

Koho zaujíma história Islandu, môže navštíviť Národné múzeum, kde sa zoznámi s dejinami krajiny od ranného osídlenia až po vznik republiky v roku 1944. Veľmi hodnotným exponátom sú vyrezávané kostolné dvere z 13. storočia. Milovníkov umenia zase poteší prehliadka Národnej galérie (Lístasafn Íslands), kde sú vystavené diela islandských maliarov, ktoré najčastejšie zobrazovali ponurú krajinu a rozprávkové bytosti ako trollov a obrov. Medzi obrazmi však nájdete aj diela Edvarda Muncha a Pabla Picassa. Naozaj nevšedným zážitkom potom môže byť návšteva Islandského falologického múzea, kde je vystavených až 280 do formaldehydu naložených či sušených penisov najrôznejších zvierat (cicavcov), a nechýba medzi nimi samozrejme ani človek. Toto múzeum tak opatruje najväčšiu kolekciu penisov na svete. Najväčším exponátom múzea je 170 cm dlhý falus vráskavca obrovského, ktorý váži úctyhodných 70 kg a naopak najmenším vystaveným exemplárom je penisová kosť škrečka, ktorá meria len 2 mm. Ročne prejde múzeom okolo 11 tisíc zvedavých návštevníkov, z ktorých prevažnú časť tvoria ženy.

Neprehliadnite:  Romantický grécky ostrov Paros zatiaľ masová turistika obchádza

Ak budete chcieť všetky dojmy načerpané počas prehliadky Reykjavíku vstrebať, zájdite si oddýchnuť na geotermálnu pláž Nauthólsvík. Ide o umelo vytvorenú pláž, na ktorej bol piesok dovezený až z ďalekého Maroka. Ľadovo studená voda Atlantiku je tu ohrievaná pritekajúcou geotermálnou vodou, takže má príjemných 18 – 20 stupňov a otužilejším umožňuje kúpanie. Tí menej otužilí môžu využiť termálny bazénik. Ďalšie horúce pramene sa nachádzajú v Laugardalureúdolí horúcich prameňov, kde vyrástli početné športové areály aj plavecký bazén. K odpočinku láka tiež zalesnený vrch Öskjuhlíð, ktorý je pre miestnych obyvateľov vyhľadávanou rekreačnou oblasťou.


Objednávka predplatného
Objednajte si niektorý z programov predplatného a jeden z Vás získa od redakcie navyše malý darček k vianociam.
Zadajte svoj e-mail, aby sme vás vedeli kontaktovať.
Budeme veľmi radi, ak nám napíšete tipy na krajiny, o ktorých by ste si radi niečo prečítali a dozvedeli sa viac. Kontaktujte nás, ak máte akékoľvek otázky ohľadom cestovania, alebo sa na cesty chystáte a potrebujete poradiť. Tiež si radi prečítame vaše zážitky a skúsenosti. Žiadna správa u nás nezostane nepovšimnutá a tiež sa na všetky snažíme čím skôr reagovať.

Pridaj komentár

Don`t copy text!
%d blogerom sa páči toto: