Prašná brána – dôstojná reprezentantka PrahyNa prečítanie: 6 min.

Celkom: 74 , Dnes: 1 zobrazení

Kto sa rozhodne si prejsť celú Kráľovskú cestu, spravidla skončí (alebo tiež začne) pri Prašnej bráne, ktorá patrí medzi najväčšie architektonické skvosty Prahy. Táto 65 metrov vysoká neskoro gotická veža symbolizuje vstup do Starého Mesta pražského. Ak sa odhodláte vystúpiť na jej vrchol, budete odmenení nádherným pohľadom na starú Prahu.

Prašnú bránu nájdeme na rozhraní ulice Na Příkopě a námestia Republiky, kde stojí v susedstve Obecného domu. Práve tu začína Celetná ulica, ktorá je začiatkom Kráľovskej cesty, ktorá odtiaľ pokračuje až na Pražský hrad. Bránou tak v minulosti prechádzali korunovačné sprievody českých kráľov. Prašnou bránou však prechádzala tiež jedna z hlavných ciest smerujúcich do východných Čiech, konkrétne do Kutnej Hory, kde sa ťažilo striebro.

Brána ako súčasť opevnenia mesta

Na mieste Prašnej brány stávala za vlády Václava II. jedna z brán, ktorá bola súčasťou staromestského opevnenia. Nazývala sa bránou U sv. Ambróza, ale neskôr ju vystriedala brána Horská, ktorá bola pomenovaná nie po horách, ako by sa mohlo zdať, ale práve po Kutnej Hore, kam smerovala od brány už spomínaná komunikácia. Akonáhle však hradby chrániace Staré Mesto stratili založením Nového Mesta pražského na význame, prestalo sa o ne a teda aj o Horskú bránu starať. Nakoniec spustla natoľko, že sa jej začalo hanlivo hovoriť Odraná brána.

Našťastie si pražskí mocipáni čoskoro uvedomili, že veža v takomto stave robí mestu len hanbu, zvlášť keď stojí v blízkosti Kráľovho dvora – sídla mladého kráľa Vladislava Jagelovského, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného Obecného domu. Z toho dôvodu bolo rozhodnuté o výstavbe brány novej, ktorá by mohla dôstojne Prahu reprezentovať, rovnako tak, ako tomu bolo v prípade Staromestskej mosteckej veže pri Karlovom moste.

TIEŽ POZRIEŤ:  Palác Kinských - rokoková pýcha Prahy

Na čo majster Václav nestačil

V roku 1475 tak bola začatá výstavba Prašnej brány, základný kameň stavby položil sám kráľ Vladislav Jagelovský. Postupovalo sa podľa projektu murárskeho majstra Václava zo Žlutice, ktorý vežu koncipoval prevažne ako reprezentatívny symbol mesta, ale aj miesto výberu cla. Pre neho však bola výstavba takéhoto projektu príliš náročná, navyše jeho sochárske schopnosti, rovnako tak ako figurálne a dekoratívne práce boli na veľmi nízkej úrovni. Preto ho neskôr nahradil slávny český staviteľ, sochár a kamenár Matěj (niekedy tiež Matyáš) Rejsek z Prostějova (1445 – 1506), jeden z významných predstaviteľov jagellonskej gotiky v Čechách.

Pôvodne bol Matěj Rejsek prizvaný len na dekoratívnu výzdobu priečelia Novej veže, ako bola stavba pomenovaná. Jeho úlohou bolo vytesať na nej kvety a obrazce, ktoré boli na majstra Václava príliš zložité. V roku 1478 však Rejsek stavbu celú prevzal a musel tak ukázať aj svoju schopnosť projektovať konštrukciu. Rejsek je autorom neskoro gotickej Hviezdnej klenby, ktorá bola pre danú dobu typická. Dnes ju však poznáme iba vďaka kópiám, ktoré v neskoršej dobe vykonal český architekt a reštaurátor Josef Mocker podľa pôvodného Rejskova projektu.

Kráľ tu nie je, vežu nepotrebujeme

Základy Novej brány sa nachádzali takmer 9 metrov pod úrovňou dnešného terénu a veža samotná bola vysoká 42 metrov. Nachádzala sa tak na samom dne hradnej priekopy a na tranzit bránou slúžil dokonca hradný most. Ten však v dôsledku zasypania priekopy úplne zmizol. Akonáhle sa kráľ Vladislav v roku 1483 presťahoval na Pražský hrad, stratili Staromešťania o dostavbu veže záujem. Nakoniec tak táto stavba, ktorá mala byť pýchou a reprezentatívnym prvkom Prahy, zostala nedokončená. Nová brána bola len provizórne zastrešená a neslúžila vo výsledku vôbec k ničomu. Chvíľu sa dokonca uvažovalo o jej zbúraní. Nakoniec však pre ňu bolo nájdené využitie, v roku 1715 sa v nej začal skladovať strelný prach. V tej dobe bola premenovaná na Prašnú bránu.

TIEŽ POZRIEŤ:  Djerba - Odysseov ostrov

Mockerova vkusná prestavba

V roku 1757 obliehali Prusi Prahu a Prašná brána bola počas tohto obliehania značne poškodená. Rejskova výzdoba vtedy značne utrpela a roku 1799 bola odstránená. Svoj dnešný vzhľad získala Prašná brána počas pseudogotickej prestavby v rokoch 1878 – 1886, do ktorej sa pustil už spomínaný architekt Josef Mocker. Snažil sa, aby prestavba prebehla v duchu purizmu, teda, aby bola v tvorbe udržaná štýlová čistota. Ako predloha slúžila Mockerovi Staromestská mostná veža. Prašnú bránu tak nechal opatriť dlátkovou strechou s nárožnými vežičkami a mostíkom, nechal z nej odstrániť hodiny zo začiatku 19. storočia a zaslúžil sa tiež o sieťovú klenbu v prejazde i plastickú výzdobu brány podľa pôvodnej Rejskovej výzdoby.

V priečelí Prašnej brány tak môžeme obdivovať sochy panovníkov a tiež znaky krajín, ktorým vládli – východné priečelie patrí Karlovi IV. a Přemyslu Otakararovi II., zatiaľ čo priečelie západné zdobia Jiří z Poděbrad a Vladislav II. Jagelovský. Nad hlavami panovníkov poletujú anjeli a na rohových stĺpoch je možné uvidieť leva so znakom Starého Mesta, ktorý je symbolom českej štátnosti. Nechýbajú ani sochy rôznych svätcov, rovnako ako fantaskné bytosti, konzoly, prípory a chrliče. Mocker tiež pretesal Rejskov autoportrét, teda bustu, ktorá sa nachádza nad oblúkom priečelia a je viditeľná zo strany od Celetnej ulice. Nechýba ani Rejskova signatúra “Raysek de Prostieyov Baccalareus Pragensis 1477”.

Turisti majú vstup povolený

Prašná brána dnes čnie do výšky 65 metrov a vo výške 44 metrov sa nachádza vyhliadková časť. Dostať sa na neho môžete po 186 kamenných schodoch, odmenou za vynaloženú námahu vám bude krásny výhľad na Prahu. Vnútri veže sa od roku 2007 nachádza stála výstava s názvom Kráľov dvor, ktorá návštevníkom približuje život ľudí v stredovekej Prahe. Prašná brána teraz patrí pod správu Múzea hlavného mesta Prahy.

TIEŽ POZRIEŤ:  Palác Kinských - rokoková pýcha Prahy

Pridaj komentár

Don`t copy text!
%d blogerom sa páči toto: