SLOVENSKO: Unikátne miesta, ktoré by ste mali poznaťNa prečítanie: 9 min.

Celkom: 606 , Dnes: 1 zobrazení

UNESCO v našej krásnej krajine „našlo sedem divov“, ktoré sú vo svetovom meradle čímsi unikátne. Jedná sa o päť kultúrnych pamiatok a dve prírodné lokality zapísané do Zoznamu svetového dedičstva. A keďže sa UNESCO rozhodlo ich do zoznamu zapísať, museli spĺňať svoju jedinečnosť a výnimočnosť. Iste, mohli by sme ich tam dať i viac, pretože Slovensko napriek tomu, že rozlohovo nie je žiadny velikán, má nespočetné množstvo krásnych pamiatok a miest, čo určite stoja za to, aby sme ich spoznali, ale zároveň sa o ne s láskou starali a ochraňovali. Svet je ozaj veľký a má mnoho svojich divov, ale i my môžeme byť šťastní za tie naše slovenské.

1. Jaskyne Aggtelekského krasu a Slovenského krasu

Spoznávať podzemnú krásu v šiestich slovenských jaskyniach, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva je cesta o spoznaní krásy v útrobách zeme. Ochtinská aragonitová jaskyňa je unikátnym fenoménom priťahujúcim pozornosť hlavne pre samotné aragonitové ornamenty. „Železné kvetiny a kríky“ sú tu najznámejším úkazom. Jasovskú jaskyňu preslávili skaly rôznych tvarov, kalcitové formácie a jeho obyvatelia, netopiere. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najznámejšie a najdôležitejšie na svete vôbec. Zamrznutá nádhera v stĺpoch, vodopády a jazerá sú čarovné ako v rozprávke. Najväčšou jaskyňou Slovenského krasu je Domica so vzácnymi archeologickými nálezmi ako kamenné nástroje, črepy z keramiky, zvyšky stavieb a ohnisko. Tenučké stalaktity pripomínajúce trubice nájdete v Gombaseckej jaskyni. Krásnohorská jaskyňa vyniká obrím 34 metrov vysokým stĺpom. Prehliadkovú skoro pol kilometrovú trasu si užijú všetci jaskynní dobrodruhovia.

2. Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy

V týchto lesoch je ten život presne taký, ako aj kedysi pred storočiami bol. Celosvetové ocenenie si zaslúži aj buk lesný, ktorý nájdeme len na území Európy. U nás je najrozšírenejšou drevinou. Bukové lesy a pralesy vytvárajú v Karpatoch reťaz ostrovov pôvodného lesa, kde žije viac ako 10 000 druhov rastlín, živočíchov a húb. Stužica na najvýchodnejšom cípe Slovenska je najväčším bukovým pralesom a to doslova ukážkovým, pretože nie je narušený človekom. Buk sa tu dožíva až 250 rokov a jedľa až neuveriteľných 400. Vyskytuje sa tu zubor hrivnatý a dokonca aj los mokraďový. Prales je dobre sprístupnený po turistických trasách. V prírodnej rezervácii Havešová rastú najvyššie buky na svete a to až do výšky 58 metrov, čo je svetový unikát. Táto lokalita pralesa nie je voľne sprístupnená. Návšteva je možná len v sprievode pracovníkov Národného parku Poloniny po neupravenom chodníku. V nádhernej prírodnej rezervácii Rožok, ktorá je aj sprístupnená vás neskutočne očarí to, ako tu pulzuje život a čo všetko nádherné dokáže príroda vytvoriť. Stačí sa dívať a vnímať tú nekonečnú nádheru v tichu a pokoji. Vo Vihorlatskej rezervácii okrem tajomného bukového lesa sa nachádza aj jazero Morské oko. Kedysi bol Vihorlat obávanou sopkou. I keď väčšia časť rezervácie leží vo vojenskom obvode, je tu iná dostupná časť pre spoznávanie po turistických chodníkoch.

TIEŽ POZRIEŤ:  Petra tou Romiou alebo tam, kde je schovaný Afroditin elixír mladosti

3. Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia

Spišský hrad stojaci na skalnatom kopci bol obývaný už počas doby kamennej. Dnes má najrozsiahlejšie ruiny v rámci strednej Európy. Jeho hradby sa začali dvíhať už na začiatku prvého milénia a v 12. storočí tu už stála pevnosť so stredovekým opevnením slúžiacim na kontrolu pohraničného územia. O niekoľko storočí neskôr tu mal sídlo spišský župan. V 15. storočí hradný pán Štefan Zápoľský vybudoval na hrade palác, rytiersku sieň a kaplnku sv. Alžbety. Tu sa narodil jeho syn Ján, budúci kráľ Uhorska. Koncom 18. storočia vzbĺkol požiar a tak sa z hradu stala zrúcanina. Levoča je slovenský klenot, kde sa zachoval historický stredovek mesta a slávny gotický oltár v kostole sv. Jakuba od Majstra Pavla. Spišská Kapitula sa pýši neskoro románskou katedrálou sv. Martina s jeho dvomi vežami a najstaršou slovenskou skulptúrou – Biely lev. Gotický kostol v Žehre postavený v 13. storočí má nádherné dobové fresky ako napríklad strom života.

4. Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec

Malebné vidiecke osídlenie prýšti svoju folklórnu architektúru už od roku 1770. Táto liptovská dedinka pri Ružomberku a v náručí hôr Veľkej Fatry má 45 originálnych domčekov. Jeho názov vychádza zo starého mýtu a z prítomnosti vlkov vyskytujúcich sa v liptovských horách. Drevené domčeky namaľované pastelovými farbami vypadajú tak čarovne, akoby ste sa ocitli v nejakej slovenskej rozprávke či povesti. Dvojpodlažná drevená zvonica a miestny kostolík zasvätený Panne Márii dotvárajú vcelku idylický dojem. Za návštevu stojí aj interiér domov a malé gazdovstvá, ktoré si dodnes uchovali typické predmety a náradia k dennej potrebe. Nájdete tu kuchynské predmety pôsobiace veľmi žensky, ale aj predmety pre domácich gazdov. V dobrom stave sa zachovali aj priestory na skladovania sena. Vlkolínec si stále žije svojím životom aj so svojimi asi 35 stálymi obyvateľmi, čím tak uchovávajú svoje tradície, o ktoré sa zaujímajú nielen slovenskí turisti ale aj cudzinci z celého sveta. Na mnohých pôsobí drevená dedinka neskutočne nádherne, akoby nejaké tajomné puto tu spájalo všetko živé a neživé.

TIEŽ POZRIEŤ:  Desivý kláštor pri Podhájskej prežil Osmanov, zvrhlých mníchov až ho rozobral ho ľud

5. Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia

Už od pradávna zlato a striebro sa považovali za symboly bohatstva a moci. Kde sa tu však vzalo toľko pokladu? Údajne kedysi pred 15 miliónmi rokov sa tu dvíhala sopka až do výšky 4000 metrov. Jedného dňa však sopka vybuchla a po sebe vo svojich útrobách nechala blyšťavú nádheru, ktorú o tisíce a tisíce rokov neskôr objavili miestni obyvatelia. Naše najcharizmatickejšie mesto Banská Štiavnica už v období stredoveku bolo v strednej Európe hotovým pokladom pre jeho banský charakter a ľudia mu v tej dobe hovorili aj „strieborné mesto“. V roku 1740 tu baníci vyťažili neuveriteľných 23 000 kg striebra a 600 kg zlata. Bohatstvo mesta a jeho obyvateľov sú tu badateľné dodnes v miestnej architektúre, vo viac ako tristo národných kultúrnych pamiatok. Nachádza sa tu Starý zámok a Nový zámok a dva neskoro románske kostoly. V 18. storočí tu bola zriadená prvá Banská akadémia na svete vôbec. V 19. storočí mala Banská Štiavnica viac ako 20 000 obyvateľov, čím sa stala tretím najväčším mestom Uhorska. Trojičné námestie dotvára svojimi meštianskymi domami nádhernú kulisu. Nájdete tu tiež podzemný labyrint banských galérií a šácht s patričným náčiním a múzeum. Svoj obdiv si tu zaslúžia aj tajchy, ktoré kedysi slúžili pre potreby baní, keďže v meste bolo vody málo. Tak sa zachytávala voda zo svahov a privádzala sa do nádrží s vodou. Voda z jazier sa mohla odvádzať do baní k poháňaniu baníckych zariadení. V Štiavnických vrchoch bolo kedysi až 60 tajchov. Najrozsiahlejšie je Počúvadlianske jazero.

6. Historické jadro mesta Bardejov

Historické centrum Bardejova obklopené unikátnymi mestskými domami so štítovými priečeliami sa stalo v stredoveku veľmi známe pre svoje bohaté trhovisko. Obchodníci sem prichádzali z okolitých miest a krajín, aby tu ponúkli svoj najlepší tovar, a tým sa aj mesto najviac preslávilo. Zlatý vek zažilo počas 14. a 15. storočia, keď tu fungovalo 64 remeselníckych špecializácií a 50 rozličných cechov. Námestiu dominuje chrám sv. Egídia, v ktorom sa nachádza 11 krídlových oltárov v ich originálom posadení. Doboví rezbári tak v 15. storočí vyjadrili svoj umelecký a estetický talent. V budove bývalej radnice sa nachádza expozícia o histórii mesta Bardejov. Krásny výhľad si môžete vychutnať z kostolnej veže. V meste sa zachovali aj kamenné obranné hradby. Pýchou Šariša je tu aj františkánsky kláštor s kostolom. Ak toto gotické mesto navštívite počas jarmoku, tak si vás určite podmaní svojím pôvabom, výbornými jarmočnými špecialitami, tradičným ľudovým umením, hudbou, spevom a tancom.

TIEŽ POZRIEŤ:  Romantický grécky ostrov Paros zatiaľ masová turistika obchádza

7. Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka

Srdcom drevenej architektúry v našej krajine sú drevené kostolíky roztrúsené v krásnych regiónoch. Vyjadrujú zručnosť majstrov, ktorí sa k ich stavbe postavili ozaj majstrovsky, pretože mnohé sú svetové unikáty vyrobené z dreva. Svojou malebnosťou z vonku a umeleckým spracovaním z vnútra poukazujú na precíznu prácu. Nájdeme ich v Košickom (Ruskom Bystrom), Žilinskom (Tvrdošíne a Leštinách), Prešovskom (Hervartove, Kežmarku, Bodružale a Ladomirovej) a Banskobystrickom kraji (Hronseku). Do zoznamu je zapísaných osem kostolov a jedna zvonica, ktoré sa stavali hlavne v 16. až 18. storočí v rôznorodých štýloch. Vnútri sú dekoratívne oltáre, kazateľnice, krstiteľnice, pôvodné maľby a náboženské predmety. Stále sa v nich vykonávajú aj bohoslužby.

Okrem Zoznamu hmotného kultúrneho a prírodného dedičstva a našich aktuálnych „sedem divov“ rozpísaných vyššie, existuje aj nehmotné kultúrne dedičstvo, ktoré u nás zaujala fujara, hudba z Terchovej, bábkarstvo na Slovensku a v Českej republike a gajdošská kultúra. Avšak na predbežnom zozname UNESCO sú už ďalšie slovenské skvosty, tak sa nechajme prekvapiť, ktoré z nich sa tam najbližšiu dobu aj dostanú.

Pridaj komentár

Don`t copy text!
%d blogerom sa páči toto: