Na brehoch rieky Sumida sa rozkladá hlavné mesto Japonska, ktoré je zároveň aj najväčším mestom v krajine. Leží na ostrove Honšú a jeho brehy obmývajú vody Tokijského zálivu. Návšteva tohto mesta je pre každého Európana nezabudnuteľným zážitkom. Tokio je totiž neopísateľne obrovské, zaplavené mrakodrapmi, neónmi a miliónmi ľudí. Vy z neho budete mať pocit, že sa odtiaľ snáď už nikdy nevymotáte.
Pôvodne tu stála len malá rybárska dedinka Edo, ktorá sa roku 1590 premenila na mocenské sídlo vládcov – šógunov. Roku 1868 dostalo mesto svoj dnešný názov Tokio a bolo ustanovené hlavným mestom. Ťažkou skúškou prešlo v roku 1923 pri silnom zemetrasení a tiež pri bombardovaní počas 2. svetovej vojny. Z týchto škôd sa však čoskoro zotavilo a začalo rásť v moderné, rušné a kozmopolitné mesto. Dnes je Tokio domovom pre 12 miliónov obyvateľov a tiež sídlom japonského cisára.
Toto moderné a neustále sa rozvíjajúce mesto je plné nových výškových budov, v ktorých tesnom susedstve však ležia aj historické skvosty starého Eda. Jeho srdcom je tzv. Centrálne Tokio, kde nájdete obrovské obchodné centrá – štvrť Ginza a Nihonbaši, kníhkupeckú štvrť Džinbočó, rybí trh Cukidži či Akihabaru s lacnou elektronikou a softvérom. Ďalej sú tu politicky významné štvrti Hibija a Marunouči s dvoma odlišnými svätyňami Kanda a Jasukuni.
Západné Šindžuku
Štvrť Západné Šindžuku je plná vysokých mrakodrapov, kde sídli nepreberné množstvo firiem. Každý deň do tejto časti mesta prichádza za prácou až 250 tisíc ľudí. Keďže sú tu jedny z najdrahších pozemkov, musia si tu pracujúci ľudia hľadať bývanie ďalej od centra a každý deň tak využívať tokijskú mestskú hromadnú dopravu. Zaujímavou budovou je Tokijský mestský úrad projektovaný Tangom Kenzóm, ktorý sa stal výraznou dominantou mesta. Za dobrej viditeľnosti je možné sa z observatória kochať výhľadom na celé mesto, vzdialenú horu Fudži aj Tokijský záliv.
Východná Šindžuku je oproti tomu umiernenejšia, je však plná barov, zábavných podnikov, kín a zahŕňa aj štvrť červených lucerien. Ľudia sa sem chodia baviť a tráviť voľné chvíle. Skôr mladšiu generáciu poteší štvrť Šibuja s množstvom obchodných domov aj menších predajní. Nakúpiť tu môžete posledné módne výstrelky aj oblečenie svetových značiek. So štvrťou Šibuja susedí Dógenzaka, kde je v bludisku úzkych uličiek ukrytých množstvo nočných klubov, barov i hodinových hotelov.
Oázou pokoja je pre obyvateľov Tokia park Ueno, ktorý predstavuje najrozľahlejšiu zelenú plochu v meste. Stojí tu mnoho svätýň, múzeí a chrámov, ktoré dopĺňajú jazierka s lodičkami. Park býva hlavne cez víkendy v obkľúčení návštevníkov. Nájdeme tu napríklad Tokijské národné múzeum, ktoré sa skladá zo 4 objektov a uchováva rozsiahlu zbierku japonského umenia a archeologických artefaktov. K videniu sú tu tiež cenné predmety z celej Ázie. V parku sa rozkladá tiež najstaršia a najlepšia zoologická záhrada v Japonsku. Dominantou ZOO i celého parku je bezpochyby päťpodlažná pagoda pochádzajúca zo 17. storočia. Zostala tu zachovaná ako časť pôvodného chrámového komplexu Kaneidži.
Takmer Eiffelova veža
Na severe Tokia môžete navštíviť chrám Sensódži, ktorý je považovaný za najposvätnejší a najdokonalejší chrám v celom Tokiu. Každý deň k nemu zamieria tisíce veriacich, ktorí tu vykonávajú svoje tradičné obrady. V pekne upravenom parku Šiba nájdeme rodový chrám Tokugawových tzv. Zódžódži založený v roku 1393. Stojí tu 333 metrov vysoká Tokijská veža, ktorá sa stala najvyššou dominantou mesta. Bola dokončená v roku 1958 a svojou výškou dokonca presahuje slávnu Eiffelovu vežu v Paríži, ktorej je zároveň nápadne podobná.
V Cisárskom paláci z roku 1590 dodnes žije japonský cisár so svojou rodinou. Pre verejnosť je palác otvorený len 2krát ročne. Obklopujú ho rozsiahle verejné parky plné zelene a vodná priekopa. Na východ od paláca stojí významný kamenný dvojoblúkový most Nidžúbaši z roku 1888.
Tiež v okolí centra Tokia sa nachádza niekoľko zaujímavých inštitúcií a lokalít. Okrem ďalších moderných štvrtí tu môžete navštíviť napríklad Múzeum japonských ľudových remesiel, Gotóovo múzeum umenia, hudobný a divadelný komplex Opera City, záhradu Rikugien či štvrť preslávenú sumo – Rjógoku. Práve tu majú pobyt najslávnejší obyvatelia Tokia, ktorými sú zápasníci sumo. Často ich tu môžete stretnúť pri prechádzke mestom, oblečených len do tenkého bavlneného kimona. Od roku 1945 tu stojí Národný štadión sumó, kde sa odohrávali tie najnapínavejšie zápasy. Vnútri štadióna sídli tiež Múzeum sumó, kde sú vyobrazené podobizne všetkých veľmajstrov tohto tradičného športu za posledných 200 rokov.
Hoci je Tokio neobyčajne rozľahlým mestom, kvôli vysokému počtu obyvateľov sa tu šetrí každým voľným miestom. Nečudujte sa teda, keď na streche domu nájdete tenisový kurt alebo bazén. Neustále je všade preľudnené, v obchodoch, na uliciach, v dopravných prostriedkoch atď. Tento fakt môže byť pre Európana dosť vyčerpávajúci a v kombinácii so zlou orientáciou to môže byť celkom stresujúce. Tokio je navyše preslávené aj tým, že tunajším uliciam chýbajú mená a systém číslovania budov je veľmi komplikovaný. Neprepadajte však panike, miestni obyvatelia sú veľmi ochotní a príjemní. Ak ich oslovíte, určite sa budú snažiť vám pomôcť.
Aj keď je mesto tak preľudnené, je považované za jedno z najbezpečnejších miest na svete. Je to dané asi tvrdou výchovou Japoncov, vďaka čomu majú akési svoje morálne hranice a veľa vecí si skrátka nedovolia. Pre Japoncov je neslušné sa na niekoho len zaujato pozerať, nieto ho obťažovať alebo mu dokonca niečo ukradnúť. Preto sa v Tokiu často nezamykajú autá na uliciach a otvorené ostávajú aj niektoré domy. Metropola pulzuje rušným životom ako cez deň, tak aj v noci. Pre jeho návštevu si však musíte vyhradiť aspoň týždeň. Pobyt v takomto fascinujúcim meste pre vás bude jedinečná skúsenosť a zážitok na celý život.
