Vianoce v BetlehemeNa prečítanie: 11 min.

Počet zobrazení článku: 8,104 

Betlehem, mesto na Západnom brehu Jordánu, je správnym centrom jedného zo 16 obvodov, z ktorých sa skladá Palestínska autonómna oblasť. Oblasť Betlehema zahŕňa 10 mestských samospráv, 58 dedín a 3 utečenecké tábory. Celkovo je to 575 km2, na ktorých žije približne 140 tisíc obyvateľov. V samotnom meste Betleheme potom 30 tisíc obyvateľov. Mesto je centrom palestínskeho cestovného ruchu a kultúry. Sídli tu jedna z najstarších kresťanských komunít na svete. Betlehem, rodisko Ježiša z Nazaretu, je pre celý kresťanský svet symbolom oslavy Vianoc.

Prvé oslavy Vianoc

V prvých storočiach nášho letopočtu slávili kresťania len jediný sviatok, a to Veľkú noc, kedy spomínali na Ježišovu smrť a slávne zmŕtvychvstanie. Narodenie Ježiša, teda Vianoce, začali oslavovať až začiatkom 4. storočia. Prvá historicky doložená oslava Kristovho narodenia sa konala v Ríme 25. decembra roku 336. Nie je však známe, akým spôsobom prví kresťania Vianoce slávili. Polnočná omša je známa až od 5. storočia.

Podnet k oslave Vianoc vzišiel zrejme z pohanského sviatku boha Slnka. Tento sviatok zaviedol po celej Rímskej ríši cisár Aurelián r. 274 a určil, že sa bude sláviť v čase zimného slnovratu. Po rozšírení kresťanstva tak postupne došlo k splynutiu oboch sviatkov a význam sa zmenil. Iní historici zastávajú názor, že deň narodenia Krista si kresťanskí teológovia vypočítali podľa informácií v Lukášovom evanjeliu. Ježiš bol počatý o šesť mesiacov neskôr ako Ján Krstiteľ, ktorý sa narodil počas letného slnovratu, jeho narodenie teda logicky pripadlo na zimný slnovrat.

V ktorom roku sa Ježiš narodil?

Dnes už vieme, že to nebolo medzi rokom 1 pred naším letopočtom a rokom 1 nášho letopočtu (rok nula neexistuje!) Ale uvedomme si, že udávať letopočet “pred Kristom” a “po Kristovi” bolo známe až niekoľko storočí po živote Ježiša.

Súčasný systém datovania, ktorý hovorí, že 1. január roku 1 po Kristovi je týždeň po narodení Ježiška, bol ustanovený až asi v roku 525 skytským mníchom Dionysiom, ktorý chcel napraviť rozkol v cirkvi týkajúci sa Veľkej noci. Miesto, aby použil vtedy zavedený systém Diokleciánov, počítajúci roky od vlády tohto cisára z neskorého 3. storočia, Dionysius sa rozhodol počítať letopočet od Ježišovho narodenia. Aby tak mohol urobiť, musel využiť skorší rímsky kalendárny systém, ktorý bol založený pri vzniku Ríma. Určil, že Ježiš sa narodil 25. decembra roku 753 A.U.C. – Ab Urbe Condit.

Ako prišiel Dionysius k 25. decembru? V evanjeliu Lukášovom sa hovorí: “Keď Ježiš počal svoje dielo, mal asi 30 rokov.” (Lu 2:23). Tiež je tam uvedené: “V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Pontius Pilát spravoval Judsko …” (Lu 3: 1). Tiberiova vláda začínala okolo r. 767 AUC alebo 14 AD, takže sa rok 754 AUC stal rokom 1 AD. Dionysiov systém sa postupne zaviedol, Karol Veľký ho urobil v 9. storočí univerzálnym a kalendár, ktorý používame dnes využíva s niekoľkými úpravami realizovanými pápežom Gregorom (preto gregoriánsky kalendár), Dionýsiov systém.

Ale Dionysius sa predsa len prepočítal, Ježiš sa narodil ešte za vlády kráľa Herodesa, a ten zomrel roku 4 pr. n. l. Žijeme preto v omyle, ale zvykli sme si.

Ako nám Ježišové narodenie opisujú evanjelia

Evanjelista Matúš začína podrobným popisom Jozefovho rodokmeňa. Jozef, muž z rodu Dávidovho, je zasnúbený Márii, ale zistí, že Mária je tehotná. Chce ju potajomky prepustiť, aby ju ušetril hanby, ale vo sne sa mu zjaví anjel a oznámi mu skutočnú príčinu Máriinho tehotenstva. Jozef si teda berie Máriu za manželku a dieťatko sa narodí v Betleheme. Do Betlehema tiež putujú Traja králi, východní mudrci, ktorí sú vedení hviezdou. Ľstivý kráľ Herodes sa od nich dozvie, že sa idú pokloniť práve narodenému kráľovi Židov odvolávajúc sa na slová Proroka: “A ty, Betlehem efratský, hoci si najmenší medzi judskými rodmi, z teba mi vzíde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli, ktorého pôvod je odpradávna, odo dní večných. (Micheáš 5.1-2).

Neprehliadnite:  Modrá mešita v Istanbule

Mudrci sa vracajú okľukou, pretože odhalili Herodesovu pascu. Ten potom nariadi vyvraždenie všetkých chlapcov do dvoch rokov veku v Betleheme a okolí. Jozef je však opäť vo sne varovaný a uteká s rodinou do Egypta, odkiaľ sa vracia, až nebezpečenstvo pominie a Herodes umiera.

Evanjelista Lukáš začína príbeh zrodenia Ježiša v Nazarete, kde sa panne menom Mária zjaví archanjel Gabriel, aby jej oznámil zrodenie syna, ktorý bude synom Najvyššieho a ktorému dá Boh trón jeho otca Dávida. Jozef a tehotná Mária potom putujú do judského Betlehemu na sčítanie ľudu. Tam Maria porodí svojho prvorodeného syna a položí ho do jasieľ, lebo sa pre nich nenašlo miesto pod strechou. Na poliach pri Betleheme pasú stáda pastieri a tým sa zjaví anjel Pána, aby im zvestoval veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom, lebo sa narodil Spasiteľ, Kristus Pán, v meste Dávidovom, ako bol Betlehem nazývaný.

Náš dnešný obraz Vianoc, naše betlehemy sú vlastne takou kompiláciou oboch evanjelií, aj keď autori opisujú narodenia dieťatka dvoma odlišnými príbehmi. (Dve ďalšie evanjelia, Markovo a Jánovo začínajú až krstom dospelého Ježiša).

Miesto narodenia

Prví kresťania mali jaskyňu, miesto Ježišovho zrodenia, v úcte, ale v dobe rímskej nadvlády, ktorá novému náboženstvu nepriala, nebolo možné vybudovať ani malú svätyňu. Naopak, nad jaskyňou sa nachádzal pohanský Adonisov háj. Až po roku 313 sa pomery zmenili a panujúci cisár Konštantín postavil kresťanstvo na rovnakú úroveň ako ostatné náboženské kulty vo svojej ríši. Vtedy nastal záujem o miesta spojené so životom a smrťou Ježiša Nazaretského. Konštantín vyslal v roku 326 do Palestíny svoju matku Helenu, ktorá v sprievode cirkevných hodnostárov a miestnych kresťanov identifikovala najdôležitejšie miesta vo Svätej zemi a nechala na nich postaviť prvé kostoly.

Jedným z miest bola tiež jaskyňa v Betleheme, v ktorej sa podľa uchovávanej tradície narodil Ježiš. Pohanské stavby boli strhnuté a nad jaskyňou bola vybudovaná osemboká impozantná bazilika. Kostol bol však zničený pri povstaní Samaritánov v roku 529. O niekoľko rokov neskôr cisár Justinián stavbu obnovil v oveľa väčšom meradle. Odvtedy slúži kostol Zrodenia Pána nepretržite svojmu účelu. Nikdy už nebol zničený, vyplienený ani uzavretý.

Neprehliadnite:  Tokio - nočná mora Európanov

Srdcom chrámu je malá jaskyňa Zrodenia Pána, kde sa Ježiško narodil. Na mieste zrodenia je oltár so 14-cípou striebornou hviezdou, lebo “Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a od babylonského zajatia až po Krista štrnásť.” Mt 1:17. Uprostred hviezdy je otvor, v ktorom je možno uvidieť kúsok pôvodnej skaly. Naproti oltáru Zrodenia sa nachádza kaplnka jasličiek. Jasle, do ktorých Panna Mária uložila dieťatko zavinuté do plienok, sú pokryté mramorovou doskou a nemôžeme preto vidieť ich pôvodný tvar. Neboli drevené, ako sa môžete domnievať, ale kamenné, rovnaké ako používajú arabskí pastieri dodnes. Drevo bolo vtedy v Palestíne drahé a nedostupné.

Od roku 2013 prechádza chrám Zrodenia Pána náročnou rekonštrukciou, ocitol sa totiž na zozname ohrozených pamiatok UNESCO. Hlavné práce ako je výmena strechy, okien a oprava dverí, vnútorných omietok a mozaík, rovnako ako dôkladná obnova vonkajších kamenných múrov boli už dokončené, ale reštaurátorov z talianskej spoločnosti Piacenti Restoration Company čaká ešte veľa práce. Všetko je tiež podmienené získaním prostriedkov na náročné opravy. Doteraz sa vybralo 14 miliónov USD z potrebných 17 miliónov USD. Zhruba polovica nákladov bola zaplatená z prostriedkov palestínskej samosprávy a zvyšok darovali miestni moslimskí a kresťanskí podnikatelia. Po celú dobu opráv však táto pamiatka zostáva prístupná, aj keď bolo nutné niekoľko rokov prechádzať pod lešením. Chrám Zrodenia Pána, jedno z najdôležitejších miest kresťanského sveta, je pre Betlehem alfou a omegou. Do neho prúdia davy pútnikov, turistov a miestnych návštevníkov, ktoré sú zdrojom príjmov pre väčšinu obyvateľov mesta.

Dlhé betlehemské Vianoce

Vianoce v Betleheme začínajú slávnostným rozsvietením vianočného stromu začiatkom decembra. Obrovský umelý strom sa stavia už od konca novembra a financuje ho jedna z najbohatších betlehemských rodín. Na túto veľkolepú udalosť sa schádza veľké množstvo návštevníkov, mesto doslova praská vo švíkoch. Betlehemom pochodujú skauti, ktorí hrajú na gajdy a bubny, prichádzajú cirkevní hodnostári, politici a zahraniční hostia. Pri slávnosti vystupujú populárni umelci a miestne súbory.

V Betleheme žije asi 30 000 obyvateľov, cca 30% z nich sú kresťania, ktorí patria k trom hlavným denominaciám – k gréckej pravoslávnej cirkvi, k arménskej pravoslávnej cirkvi a k rímskokatolíckej cirkvi. Hoci tvoria dnes väčšinu Betlehemu moslimovia sunnitského vyznania, sú Vianoce a ich slávnostná atmosféra sviatkom pre všetkých obyvateľov.

Vlastné oslavy Vianoc začínajú v Betleheme 24. decembra popoludní, kedy ulicou Hviezdy prichádza do katolíckeho kostola svätej Kataríny, ktorý susedí s chrámom Zrodenia Pána, jeruzalemský latinský patriarcha vo svojom sprievode, opäť v patričnej sláve a za sprievodu skautských detských hudobných súborov. V kostole potom prebieha vianočná omša, ktorú môžu na televíznych obrazovkách sledovať diváci na celom svete. Pre početné davy turistov a miestnych obyvateľov sú určené obrie obrazovky inštalované na námestí, na ktorých môžu sledovať dianie v kostole. Do kostola, aj keď pomerne veľkého, sa zmestia len pozvaní významní hostia, napr. prezident Palestínskej autonómie, veľvyslanci, osobnosti verejného života.

Neprehliadnite:  Belek: Turecké letovisko ponúka krásnu pláž, golfové ihriská i prírodu
Kostol sv. Kataríny

Po omši vezme patriarcha do náručia sošku malého Ježiška a nesie ju do jaskyne Zrodenia. Tam je Ježiško uložený až do konca vianočných sviatkov, ktoré ale v Betleheme trvajú dlhšie, než inde. 24. decembra začínajú Vianoce pre rímskych katolíkov, 6. januára začínajú Vianoce gréckej pravoslávnej cirkvi a 18. januára potom Vianoce arménskej pravoslávnej cirkvi. Po celú dobu je mesto sviatočne vyzdobené a ľudia sa večer zhromažďujú pod rozsvieteným vianočným stromom na námestí.

Betlehemy v Betleheme

Slovo betlehém v slovenčine a aj češtine znamená umelecké plastické zobrazenie Ježišovho narodenia. Anglicky sa toto zobrazenie nazýva Nativity Scene, nemecky Weihnachtskrippe a prakticky každý jazyk má svoje vlastné pomenovanie tejto dôležitej vianočnej rekvizity.

A komu vďačíme za betlehemy? Viete, že prvý betlehem postavil v talianskom Grecciu na Vianoce roku 1223 svätý František z Assisi? Bolo to potom, čo sa tento svätec vrátil zo Svätej zeme, kam odišiel s 5. krížovou výpravou. Betlehemskú scénu pripravil so živými hercami a zvieratami. Čoskoro nato sa tento zvyk začal šíriť po celom kresťanskom svete a betlehemy, či už drevené, papierové, keramické a iné sa stali neoddeliteľnou súčasťou Vianoc.

V Betleheme sú betlehemy dôležitým predajným artiklom. Betlehemskí rezbári vyrábajú malé, väčšie a najväčšie betlehemy z olivového dreva a záleží len na vašom vkuse a rozpočte, ktorý z nich si priveziete domov ako suvenír.


Objednávka predplatného
Objednajte si niektorý z programov predplatného a jeden z Vás získa od redakcie navyše malý darček k vianociam.
Zadajte svoj e-mail, aby sme vás vedeli kontaktovať.
Budeme veľmi radi, ak nám napíšete tipy na krajiny, o ktorých by ste si radi niečo prečítali a dozvedeli sa viac. Kontaktujte nás, ak máte akékoľvek otázky ohľadom cestovania, alebo sa na cesty chystáte a potrebujete poradiť. Tiež si radi prečítame vaše zážitky a skúsenosti. Žiadna správa u nás nezostane nepovšimnutá a tiež sa na všetky snažíme čím skôr reagovať.

Pridaj komentár

Don`t copy text!
%d blogerom sa páči toto: